< 箴言 14 >

1 智慧的婦女,足以興家;愚昧的婦女,親手將家拆毀。
Dhako mariek gero ode, to dhako mofuwo muko ode gi lwete owuon.
2 履行正路的人,敬畏上主;愛走曲徑的人,輕視上主。
Ngʼat ma wuodhe oriere oluoro Jehova Nyasaye, to ngʼat ma yorene achach ochaye.
3 愚昧人口中,有傲慢的根苗;智慧人的唇舌,是自己的保障。
Wuoyo mar ngʼama ofuwo kelone mana goch e ngʼeye, to dho jomariek bedonegi ragengʼ.
4 沒有耕牛,沒有五穀;耕牛愈雄壯,收穫愈豐富。
Kama onge rwedhi, dipo bedo nono, to kama rwath nitiere keyo mangʼeny bedoe.
5 忠實的證人,決不說謊;虛偽的證人,謊言連篇。
Janeno ma ja-adiera ok riambi, to janeno ma hango wach wacho mana miriambo.
6 輕狂人求智,只屬徒然;明智人求知,卻很容易。
Ngʼat ma jasunga nyalo dwaro rieko to ok oyud gimoro, ngʼeyo tiend wach to biro mayot ne ngʼat ma ongʼeyo pogo tiend weche.
7 你應遠離愚昧的人,由他口中決得不到明哲。
Bed mabor gi ngʼat mofuwo nimar ok iniyud ngʼeyo tiend wach e dhoge.
8 明智人的智慧,在於審察自己的行徑;愚昧人的昏愚,在於自欺欺人。
Rieko mar jorieko en bedo gi paro ne yoregi, to fup joma ofuwo en wuondruok.
9 罪孽住在愚昧人中,恩愛與正直人為伍。
Joma ofuwo jaro kowachnegi mondo giwe richo, to ngʼwono iyudo kuom joma kare.
10 心頭的愁苦,唯有自己知;心中的喜樂,他人無分享。
Chuny ka chuny ongʼeyo litne owuon, to onge ngʼato machielo manyalo bedo e mor ma en-go.
11 邪僻人的家庭,必遭破壞;正直人的帳幕,卻要興隆。
Od ngʼat marach ibiro ketho to kar dak mar ngʼat makare biro dhiyo nyime.
12 有些道路,看來正直;走到盡頭,卻是死路。
Nitie yo manenore ne dhano ni nikare, to gikone otero mana ngʼato e tho.
13 連在歡笑中,心亦有感傷;歡笑的結局,往往是痛苦。
Kata e kinde mar nyiero, chuny nyalo bedo gi lit, to mor nyalo gik e kuyo.
14 變心的人,必自嘗其果;良善的人,必得其善報。
Joma onge yie ibiro mi pok moromo gi timbegi, to ngʼat maber bende pok moromo kode.
15 幼稚的人,有話必信;明智的人,步步謹慎。
Ngʼat mangʼeyone tin thoro yie gimoro amora, to ngʼat mariek paro gik motimo.
16 智慧人戒避邪惡,愚昧人驕矜自負。
Ngʼat mariek oluoro Jehova Nyasaye kendo okwedo richo, to ngʼama ofuwo wiye tek kendo omuomore.
17 易怒的人,做事昏愚;慎思的人,事事含忍。
Ngʼat ma iye wangʼ piyo timo gik mofuwo, to ngʼat ma ja-miganga ji mon-go.
18 愚昧的人,以愚昧為基業;明智的人,以知識為冠冕。
Joma ngʼeyogi tin nwangʼo fuwo, to jomariek irwako nigi ogut ngʼeyo.
19 歹徒將伏在善人面前,惡人將跪在義人門前。
Joricho kulore e nyim joma beyo, to jo-ajendeke e dhorangeye mag joma kare.
20 貧窮的人,為親朋所厭;富貴的人,則高朋滿座。
Jochan ok dwar kata gi jobutgi, to jo-mwandu nigi osiepe mangʼeny.
21 藐視近人,便是犯罪;憐憫苦人,纔是有福。
Ngʼatno machayo jabute timo richo, to ogwedhi ngʼatno mangʼwon gi jogo mochando.
22 陰謀邪惡的人,豈非走入歧途﹖策劃行善的人,必獲慈惠忠誠。
Donge jogo machano marach lal nono? To jogo machano gima ber yudo hera kendo imiyogi luor.
23 一切勞苦皆有利益;只有閒談,引人貧窮。
Tich matek duto kelo ohala, to wuoyo awuoya maonge tim kelo dhier.
24 智慧人的冠冕,是他們的機智;愚昧人的冠冕,是他們的糊塗。
Mwandu jomariek e osimbo margi, to fup joma ofuwo nyago mana fuwo.
25 忠實的見證,救人性命;作假證的人,危害他人。
Janeno ma ja-adiera reso ji e tho, to janeno ma hango wach en jawuond.
26 敬畏上主,是穩固的靠山;為他的子孫,也是個避難所。
Ngʼat moluoro Jehova Nyasaye nigi ohinga motegno, kendo nyithinde noyud kar pondo.
27 敬畏上主,是生命的泉源,使人脫免死亡的羅網。
Luoro Jehova Nyasaye en soko mar ngima, ma reso ngʼato e obadho mag tho.
28 人民眾多,是君王的光榮;庶民缺少,是王侯的沒落。
Ruoth ma joge ngʼeny ema yudo duongʼ, to ruoth maonge jogo morito to podho.
29 緩於發怒的人,必甚有見識;脾氣暴躁的人,必大顯愚昧。
Ngʼat ma terore mos nigi winjo, to ngʼatno ma iye wangʼ piyo nyiso fupe.
30 心平氣和,使身體康健;心懷嫉忌,使骨骸腐蝕。
Chuny man-gi kwe kelo ngima ni ringruok, to nyiego towo choke.
31 欺壓窮人的,就是凌辱他的造主;憐恤苦人的,就是尊敬他的造主。
Ngʼat masando jochan nyiso achaya ne Jal mane ochweyogi, to ngʼato angʼata mangʼwon ni jogo mochando miyo Nyasaye luor.
32 惡人因自己的邪惡,必被毀滅;義人因自己的正義,有所憑藉。
Ka masira obiro, joricho itieko, to kata e tho ngʼat makare nigi kar pondo.
33 智慧居於哲人的心中,愚人的懷中一無所見。
Rieko odak e chuny ngʼat ma weche donjone, to kata mana e dier joma ofuwo omiyo ingʼeye.
34 正義能以興邦立國,罪惡卻使人民衰落。
Tim makare tingʼo oganda malo, to richo en wichkuot ne ji.
35 明哲的臣僕,蒙受君王的寵幸;無用的臣僕,必遭君王的盛怒。
Ruoth mor gi jatich mariek, to jatich makwodo wich yudo mirimbe.

< 箴言 14 >