< 路加福音 11 >
1 一次,耶穌在一個地方祈禱,停止以後,祂的一個門徒對祂說:「主,請教給我們祈禱,如同若翰教給了他的門徒一樣。」
Yabha nali humo humo alabhaga na wamala, omo wasambelezewa bhakwe abhole, “GOSI, umanyizye ate apute neshe shila oYohana shabha manyizizya asambelezewa bhakwe.'
2 耶穌給他們說:「你們時要說:父啊! 願你的名被尊為聖,願你的國來臨,
Wabhabhola na mputa, yangaji, semeni, 'Baba, hwetu woli mwanya. Itawa lyaho lisaiwaje. Umwene waho wenze, amapenzi gaho gatimizi waje, epa padunia neshe ohwo amwanya.
Otipele isiku hwi siku eriziki yetu.
4 寬免我們的罪過,因為我們自己也寬免所有虧負我們的人;不要讓我們陷入誘惑。」
Otisajile embibhi zyetu, afwanaje nate ate tibhasajira shila yativisya. Na ogaje ati ponye mmalabha.” (lelo otaule nalo obhibhi)
5 耶穌對他們說:「你們中間誰有一個朋友,半夜去他那裏,給他說:朋友,借給我三個餅罷!
Wabhabhola, “Wenu hwilimwe yali no rafiki, wabhalila nosiku, owe manane na hubhole, Rafiki wane hopele amabumnda gatatu.
6 因為我的朋友行路到了我這裏,我沒有什麼可以款待他。
Afwanaje orafiki wane afishile hwiline afamile msafari, nane sendi nahantu eshabheshe hwitagalila lyakwe.'
7 那人從裏面回答說:不要煩擾我了! 門己經關上,我的孩子們同我一起在床上,我不能起來給你。
Na ola owa mhati galula ayanje, uganjenja zye, olyango engaliye nate tiganile nashitala ane na bhana bhane, sebwezizya abhoshe aje epele.
8 我告訴你們:他縱然不為了他是朋友的緣故,而起來給他,也要因他恬不知恥地切求而起來,給他所需要的一切。
Embabhale yaje, ata nkashile bhoha apele afwanaje rafiki wakwe, lele shila shasaleha hulabhe, bhaso gale na hupele, kadli eyehaja yakwe.
9 所以,我告訴你們:你們求,必要給你們;你們找,必要找著;你們敲,必要給你們開門。
Nane embabhola, Labhaji, mbhapewe; anzaji, namwe mbhalole, ganezyaje, nemwa mbhahwalwe.
10 因為凡求的,就必得到;找的,就必找到;敲的,就必給他開。
Afwanaje shila yalabha apewa, wape ya hwanza alola, wape yadaliha ahwaulwa.
11 你們中間那有為父親的,兒子向他求餅,反而給他石頭呢﹖或是求魚,反將蛇當魚給他呢﹖
Eshi wenu hwalimwe, yali Yise wenyuyaje omwana wukwe, nkalabhe ibumnda ahupela iwe
au samaki badala ya samaki ahupela enzoha?
13 你們縱然不善,尚且知道把好東西給你們的兒女,何況在天之父,有不更將聖神賜與求他的人嗎﹖」
Eshi, ekiwa amwe mwemli bhibhi mmenye abhapele abhana bhenyu evintu evinza, eshi oBaba warimwanya sabhazide abhapele opepo ozelu bhala bhabhalabha?”
14 耶穌驅逐一個魔鬼──他是使人瘖啞的魔鬼;他出去以後,啞吧便說出話來,群眾都驚訝不止。
Wape ali, ahwefwa ipepo, ibubu. lyabha ipepo nalyepa, ola obubu wayanga, mabongano bhaswiga.
15 但是,其中有人說:「他是仗賴魔王貝則步驅魔。」
Bhamo bhayanga, ahwefwa pepo, Beelzebul, gosi we pepo.
16 另一些人試探耶穌,向他要求一個自天而來的徵兆。
Bhamo bhalenga bhamwanza ishala yefuma amwanya.
17 耶穌知道了他們的心意,便給他們說:「凡是一國自相紛爭,必成廢墟,一家一家的敗落。
Wape azimenye esebho zyabho, wabhabhola, shila umwene wauvisenye wowo kwa wowo, ubhombeha sheukwa, nekhaya juu yekhaya egwa.
18 如果撒殫自相紛爭,他的國如何能存立呢﹖因為你們說我仗賴貝耳則步驅魔。
Eshi nkebhe Oshetani avisenye juu ye nafsi yakwe, umwene wakwa ubhahwemelele wele, afanaje amwe mjile ane ehwefwa mapepo hwa Belzebuli.
19 如果我仗賴貝耳則步驅,你們的子弟們是仗賴誰驅魔呢﹖為此,他們將是你們的裁判者。
Eshi nkashile ane ehwefwa pepo Belzebuli, je abhana bhenu, mbhabhefwe hwananu, afwanaje, ebho bhabhayibhalonga.
20 如果我是仗賴天主的手指驅魔,那麼,天主的國已來到你們中間了。
Lelo, nkashele ane efumya amapepo hushidole sha Ngolobhe, eshu umwene owa Ngolobhe ubhenzeye.
21 幾時壯士配帶武器,看守自己的宅舍,他的財產必能安全。
Omntu yali namaha ahwipinyile endoso zyakwe, nalinda ekhaya yakwe, evintu evyakwa vilishinza.
22 但是,如果有個比他強壯的來戰勝他,必會把他所依仗的一切器械都奪去,而瓜分他的贓物。
Lelo omntu yali namaha ashile omwahale na bhahubhalile nahumene, na hufyole endoso zyakwe zyasobheye, na gabhanye amateka gakwe.
23 不隨同我的,就是反對我;不同我收集的,就是分散。」
Omntu ambaye salipandwemo nane, oyo alishinyume nane na omntu yasabhonganya pandwemo nane anyapanya.
24 邪魔從人身上出去後,走遍乾旱之地,尋找一個安息之所,卻沒有找著;他於是說:我要回到我出來的那屋裏去。
Opepo ochafu nafuma hwamntu, ashililila pasepali menze. Ahwanza apatoye sapalela, ayanga.
Embayiwelele enyumba yane mwefumele.
26 就去,另外帶了七個比自己更惡的魔鬼來,進去,住在那裏;那人末後的處境,比先前就更壞了。」
Hata nafiha nkawalola eyoselye na yipambe esho abhala ayeje pepe abhamwabho saba bhali bhabhibhi ashile elyahale lyelyo, ginjila na khale omwo, omntu oyo ehali yakwe eya humalisholo ebhambibhi shile eyahwande.
27 耶穌說這些話的時候,人群中,有一個婦人高聲向他說:「懷過你的胎,及你所吮吸過的乳房,是有福的! 」
Yabha nawayanga amazu ego, oshe om katika obongano akholile hwizu lyakwe, wabhola heri evyanda vyavyapepe, na mabhele gohoshile.
28 耶穌卻說:「可是那聲天主的話而遵行的,更是有福的! 」
Lelo omwahale ayanjile, nafu, aheli bhahwovwa izu elya Ngolobhe na likhate.
29 群眾合攏來的時候,耶穌開始說:「這一世代是一個邪惡的世代:它要求徵兆,除了約納的徵兆外,必不給它任何其他徵兆。
Na mabongano nabhali bhahubhonganila, ahandile ayanje, eshikholo eshi shikholo eshibhibhi. Shihwanza ishala, wala seshayipewa ishara ila ishara eya Yona.
30 因為,有如約納為尼尼微人是個徵兆,將來人子為這一世代也是這樣的。
Eshi, nkasile shila o Yona shari ishara hwa bhaninawi, shesho shayibha omwana owa Adamu hushikholo eshi.
31 南方的女王,在審判時,將同這一世代的人起來,定他們的罪,因為她從地極來,聽撒羅滿的智慧;看,這裏有一位大於撒羅滿的!
Omalkia owa hukusini ayisogola isiku ilyalongwe pandwemo na bhantu abheshikholo eshi wape aibhalonga aje mnamakosa afatanaje omwahale ahenzele afume ncha ezye ensi ayovwe ehekimu eya Solomoni, na epa pali o gosi ashera Osolomoni.
32 尼尼微人在審判時,將同這一代的人起來,定他們的罪,因為尼尼微人因了約納的宣講而悔改了;看,這裏有一位大於約納的! 」
Abhantu Bhaninawi bhayemelela isiku elya longwe pandwemo nesikholo eshi bhape bhayishilongu aje shikosile afwanaje abhahale bhasajilwe hundomelelo ezya Yona, nepa pali ogosi ashile o Yona.
33 沒有人點燈放在窖中,或置於斗下的,而是放在燈台上,讓進來的人看見光明。
Nomo omntu yahwasya okhozyo nabhesha pa pafisishe au pansi pameza, eshi ibhehwa pamwanya eye meza, ili bhabhahwinjila bhalolaje okhozyo.
34 你的眼睛就是身體的燈。幾時你的眼睛純潔,你全身就光明;但如果邪惡,你全身就黑暗。
Okhozyo olwebele liso. Eshi iliso lyaho nkalibhe shinza, obele gwao gwonti gubhabhelukhozyo. Lelo nkalibhe libhibhi obele gwaho gubhabhe nkisi.
Enya eshi olukhozyo lwalimhati yaho osije ogabha nkisi.
36 所以,如果你全身光明,絲毫沒有黑暗之處,一切必要光明,有如燈光照耀你一樣。」
Eshi nkashile okhozyo guzyambanile mubele gwaho gwonti, wala segunesehemu eye nkisi, esho obele gwaho gwonti gubhabhe nokhozyo, nkashile lula okhozyo nkaukhozye obele gwaho gwonti gubhabhe no mwanga.”
37 耶穌正說話的時候,有一個法利賽人請他到自己家中用飯,耶穌進去便入了席。
Nali ayanga, o Falisayo omo akwizizye abhale hwamwahale alye ehsalye, winjila, wakhala pa shalye.
38 那個法利賽人一看見,就怪異耶穌飯前不先洗手。
Farisayo oyo nalolile, aswijile afwanaje saganawile sasele alye.
39 但主對他說:「你們法利賽人洗淨杯盤的外面,而你們心中卻滿是劫奪與邪惡。
Ogosi wabhola, “Amwe mwafalisayo mhwozya eshikombo ne sahani wonze lelo mhati yenyu mmemile afyole no ubhibhi.
Amwe mwalema yabhombile evya hwonza seyoyo yabhombile evya mhati antele?
41 只要把你們杯盤裏面的施捨了,那麼,一切對你們便都潔淨了。
Ulo fumyaji esadaka vila evya mhati ne enya, vyonti vibhovinza hwilimwe.
42 但是,禍哉,你們法利賽人! 因為你們把薄荷茴香及各種菜蔬捐獻十分之一,反而將公義及愛天主的義務忽略過去:這些固然該作,那些也不可忽略。
Lelo ole wenyu Mwafarisayo, afwatanaje mfumia ezaka za mnanaa ne zebwa na shila vilembe na ohu mleshile amamba age adili na lugane olya Ngolobhe. Mwanziwaga abhombe ego agahwande bla agalishe ego agabhele.
43 禍哉,你們法利賽人! 因為你們在會堂裏愛坐上座,在街市上愛受人致敬。
Ole wenyu Mwafarisayo, afwanaje msongwa akhale hwitagalila elye mabhanza na lamhane msokoni.
44 禍哉,你們! 因為你們就如同不顯露的墳墓,人在上面行走,也不知道。」
Ole wenyu, afwanaje mlengene na makabuli gasegabhone amago abhantu nabhashilla juu yakwe sebhali nehabari nago.”
45 有一個法學士回答耶穌說:「師傅,你說這些話,連我們也悔辱了。」
Omntu omo katika abhanasheria wagalula, wabhalola sambelezi, ayanje esho otilajiye ate natee.
46 耶穌說:「禍哉,你們這些法學士! 因為你們加給人不堪負荷的重擔,而你們自己對重擔連一個指頭也不肯動一下。
Wayanga, namwe mbhanasheria, ole wenyu afwanaje mbhatweha abhantu amazigo gasega nyeruha wala amwe bhenyewe semgapalamasya amazigo ego hata huvidole vyenyu shimo.
47 禍哉,你們! 你們修建先知的墳墓,而你們的祖先卻殺害了他們,
Ole wenyu afwanaje mzenga maziala aga kuwa na ayise bhenyu afwanaje bhabhagojile.
48 可見你們證明,並讚成你們祖先所行的事,因為他們殺害了先知,而你們卻修建先知的墳墓。
Eshi mshuhudila na zyetishe embombo ezya yise bhenyu, afwanaje bhahale bhabhagojile namwe mbhazenjela amaziala.
49 為此,天主的智慧曾說過:我將要派遣先知及使者到他們那裏,其中有的,他們要殺死;有的,他們要迫害,
Na afwanaje esho ehekima eya Ngolobhe ihayanjila, enya, embasontezye hwabhahale akuwa na tumwa, bhape bhayibhagoga bhamo na bhutanje.
50 為使從創造世界以來,所流眾先知的血,都要向這一代追討,
Ili hupapwa ene liwahwenze idanda elya kuwa wonti, yehitishe afume azengwe omsingi ogwensi.
51 從亞伯爾的血,到喪亡在祭壇與聖所之間的則加黎雅的血,的確,我告訴你們:都要向這一代追討。
Afume idanda elya Abeli hata idanda elya Zakaria, yagongwilye kati ya pampto eya pashibhanza. Nantele embabhola eyaje ebhahwanzye humpapo ene.
52 禍哉,你們法學士! 因為你們拿走了智識的鑰匙,自己不進去,那願意進去的,你們也加以阻止。」
Ole wenyu amwe mbhana sheria afwanaje muwefwizye efukuro eye marifai mwemwe semwahinji yei nabhala bhabhahinjilaga mbhazubhiye.”
53 耶穌從那裏出來以後,經師們同法利賽人開始嚴厲追逼他,盤問他許多的事,
Nawafuma omwo asimbi na Mafalisayo bhandile husonje shibhibhi na husinjizye humaswali gaminji.
Bhahuzijila ili bhapata enongwa zya zifuma mwilumu lyakwe.