< 約書亞記 10 >

1 當耶路撒冷王阿多尼責德克聽說若蘇厄攻佔了哈依,完全予以毀滅,對待哈依和哈依王如對待耶利哥和耶利哥王一樣;又聽說基貝紅居民已與以色列媾和,可住在他們中間,
Eka Adoni-Zedek ruodh Jerusalem nowinjo ni Joshua osekawo Ai mi okethe chuth kendo onego ruodhe mana kaka nosetimone Jeriko kendo ni jo-Gibeon osetimo winjruok mar kwe gi jo-Israel mi gidak butgi.
2 大為震驚,因為基貝紅是座大城,像座京城,比哈依還大,中的人又都勇敢。
En gi joge ne gibuok ahinya kuom wachni nikech Gibeon ne en dala maduongʼ mongirore, mana kaka achiel kuom mier madongo maka ruoth. Ne oduongʼ moloyo Ai, kendo joge duto ne gin jokedo mabeyo.
3 耶路撒冷王阿多尼責德克打發使者去見赫貝龍王曷罕、雅爾慕特王丕蘭、拉基士王雅非雅和厄革隆王德彼爾說:
Omiyo Adoni-Zedek ruodh Jerusalem nokwayo Hoham, ruodh Hebron, Piram ruodh Jarmuth, Jafia ruodh Lakish kod Debir ruodh Eglon niya,
4 「請你們前來援助我,攻打基貝紅,因為這城已與若蘇厄和以色列人媾和。」
“Biuru mondo ukonya monjo Gibeon nikech oseloso kwe kod Joshua gi jo-Israel.”
5 那五個阿摩黎王,即耶路撒冷王、赫貝龍王、雅爾慕特王、拉基士王和厄革隆王聯合起來,率領他們所有的軍隊上去包圍了基貝紅,合力進攻。
Eka ruodhi abich mar jo-Amor; ruodhi ma Jerusalem, Hebron, Jarmuth, Lakish to gi Eglon noriwo jolwenjgi kaachiel. Negidhi kod jolweny mag-gi mi gimonjo Gibeon kendo gikedo kodgi.
6 基貝紅人即派人到基耳加耳營中見若蘇厄說:「你不要袖手不顧你的僕人,請快上來援助,扶助我們,因為住在山地的眾阿摩黎王都聯合起來攻擊我們。」
Jo-Gibeon nooro wach ni Joshua e kambi man Gilgal niya, “Kik ijwangʼ jotichgi. Bi irwa piyo mondo ireswa! Konywa nikech ruodhi jo-Amor duto moa e piny manie wi got oseriwore mondo omonjwa.”
7 若蘇厄遂親率他的一切軍民,和所有的精兵,從耳加耳上去了。
Omiyo Joshua kaachiel gi jolweny mage mathuondi nowuok Gilgal mapiyo nono mondo odhi oresgi.
8 上主對若蘇厄說:「你不要怕他們,因為我已將他們交在你手中,沒有一人能抵抗你。」
Jehova Nyasaye nowachone Joshua niya, “Kik iluorgi; asechiwogi e lwetu. Onge kata ngʼata achiel kuomgi mabiro sirou.”
9 若蘇厄由基耳加耳出發,整夜行軍,出其不意,突然向他們進攻。
Kane gisewuotho otieno duto ka gia Gilgal, Joshua nomonjogi apoya.
10 上主使他們以色列人前大為混亂,以色列人在基貝紅將他們完全擊敗,隨後在往貝特曷龍的上坡路上追趕他們,擊殺他們直到阿則卡,直到瑪刻達。
Jehova Nyasaye nomiyo gichalo joma orundore e nyim jo-Israel, mine giloyogi gi loch maduongʼ e Gibeon. Jo-Israel nolawogi ka giluwo yo madhi Beth Horon mi ginegogi ma gichopo kodgi nyaka Azeka kod Makeda.
11 當他們逃避以色列人,來到貝特曷龍下坡時,上主從天上降下冰雹,落在他們身上,直落到阿則卡,死傷無數;為冰雹砸死的人,教宗以色列用刀死的還多。
E kinde mane giringo e nyim jo-Israel e yo moa Beth Horon kadhi Azeka, Jehova Nyasaye nolwaro pe madongo kuomgi koa e polo kendo thothgi nomedo tho nikech peno nonego ji mangʼeny moloyo mago mane jo-Israel onego gi ligangla.
12 上主將阿摩黎人交於以色列子民的那一天,若蘇厄當以色列人的面對上主說:「太陽! 停在基貝紅! 月亮! 停在阿雅隆谷! 」
E odiechiengʼ mane Jehova Nyasaye ochiwo jo-Amor ni jo-Israel, Joshua nowachone Jehova Nyasaye e nyim jo-Israel niya, “Yaye wangʼ chiengʼ, chungʼ kar tiendi ewi Gibeon, to in dwe, chungʼ mana ewi holo mar Aijalon.”
13 太陽果然停住,月亮站住不動,直到百姓報復了自己的仇敵。這事豈不是記載在「義士書」上了嗎﹖太陽停在空中,未急速下落,約有一整天。
Omiyo wangʼ chiengʼ nochungʼ kar tiende, to dwe bende ne ok osudo, nyaka oganda mar jo-Israel nochulo kuor kuom wasikgi, mana kaka nondike e Kitap Jashar. Wangʼ chiengʼ nosiko kochungʼ e polo kuom thuolo madirom odiechiengʼ achiel.
14 以前或以後,從來沒有一天像這天一樣。上主這樣俯聽了人的呼聲,因為是上主在為以色列人作戰。
Onge odiechiengʼ machal gi ma manosebetie ma Jehova Nyasaye nowinje kwayo mar dhano. Adier, adier Jehova Nyasaye ne kedo ni jo-Israel!
15 此後,若蘇厄和所有跟隨他的以色列人,回了基耳加耳營。
Bangʼe Joshua noduogo gi jo-Israel duto e kambi man Gilgal.
16 至於那五個逃脫的王子,藏在瑪刻達山洞裏,
Koro ruodhi abichgo noringo kendo gipondo e rogo mantiere Makeda.
17 有人來通知若蘇厄說:「那五個王子已被發現,藏在瑪刻達山洞裏。」
Kane owach ne Joshua ni ruodhi abichgo nopondo e rogo mar Makeda,
18 若蘇厄吩咐說:「你們把幾塊大石滾到洞口,派人看守。
nowacho niya, “Dinuru dho rogono gi kidi maduongʼ kendo uket jomoko kanyo mondo orite.
19 你們不可停下來,要去追趕敵人,切斷他們的後路,不容他們逃入城中,因為上主你們的天主,已將他們交在你們手中。」
Un to kik uchungʼ kanyo, lawuru wasiku, monjgiuru kua gichien kendo kik uwegi gichop e miechgi madongo, nikech Jehova Nyasaye ma Nyasachu osechiwogi e lwetu.”
20 以色列子民將他們殺得慘敗,幾乎將他們全部消滅,只剩下一些逃脫的人進入了堅城。
Omiyo Joshua kod jo-Israel notiekogi chuth makmana joma tin ema nodongʼ e miechgi madongo mochiel kod ohinga.
21 軍民都平安無恙地回到瑪克達見若蘇厄。以後沒有人再敢侮辱以色列子民。
Jolweny duto noduogo ir Joshua e kambi man Makeda maonge hinyruok moro, kendo onge ngʼama nowuoyo marach kuom jo-Israel.
22 那時若蘇厄說:「你們去打開洞口,把五個王子從洞裏拉出來,帶到我這裏來。」
Joshua nowacho niya, “Yawuru dho rogono kendo ugol ruodhi abichgo oko mi ukelgi ira.”
23 人就去,將那五個王子,是耶路撒冷王、赫貝龍王、雅爾慕特王、拉基斯王和厄格隆王,從洞裏拉出,帶到他面前,
Omiyo negigolo ruodhi abichgo oko mi gikelogi, ne gin ruodh Jerusalem, Hebron, Jarmuth, Lakish kod Eglon.
24 當人們把那五個王子帶到若蘇厄面前時,若蘇厄將所有的以色列人召來,對那些與他同去作戰的軍長說:「你們前來,將腳踏在這些王子的脖子上! 」他們就前來,將腳踏在那些王子的脖子上。
Kane gisekelo ruodhigi ne Joshua, noluongo jo-Israel duto kendo owachone jotend lweny mane obiro kode niya, “Biuru ka kendo unyon ngʼut ruodhigi.” Omiyo negibiro mi ginyono ngʼutgi piny.
25 若蘇厄對他們說:「你們不要害怕,不要沮喪,只要勇敢果斷,因為上主必要這樣對待你們所征服的一切仇人。」
Joshua nowachonegi niya, “Kik uluor, kendo kik chunyu nyosre. Beduru motegno kendo gi chir. Ma e gima Jehova Nyasaye biro timo ne wasigu duto ma ubiro kedogo.”
26 隨後,若蘇厄將那五個王子殺死,將他們懸在五棵樹上,直懸到晚上。
Bangʼe Joshua nomonjogi mi onego ruodhigo kendo olierogi e yien abich. Nowegi ka giliero e yiendego nyaka odhiambo.
27 到太陽快落時候,o命人將他們由樹上放下來,丟在他們藏過的山洞裏,用大石頭塞住洞口;那些大石至今尚在。
Kane chiengʼ osepodho, Joshua nogolo chik mondo olor ringregi e yiende mane oliergie kendo odirgi e rogo kama negisepondoe. Negidino dho rogono gi kite madongo, ma pod ni kanyo nyaka chil kawuono.
28 若蘇厄當天就佔領了瑪克達,並用利劍擊殺了那城和城中的王子,並將城中的一切生靈完全毀滅,一個也沒有留下;他對待瑪刻達王如對耶利哥王一樣。
E odiechiengno Joshua nokawo Makeda. Notieko dala maduongʼno kod ruodhe gi ligangla kendo otieko ngʼato angʼata mane ni e iye. Onge ngʼama notony kanyo. Notimone ruodh Makeda mana kaka notimone ruodh Jeriko.
29 若蘇厄和跟隨他的眾以色列人,由瑪刻達往里貝納進攻,攻打里貝納。
Eka Joshua kod jo-Israel duto mane ni kode nodhi Libna koa Makeda mi omonje.
30 上主也將這城和城中的王子交在以色列人手中;他們用利劍擊殺了城和城中的一切生靈,一個也沒有留下;他對待這城中的王子,如對待耶利哥王一樣。
Jehova Nyasaye nochiwo dala maduongʼni bende kod ruodhe e lwet jo-Israel. Dala maduongʼni to gi jogo duto modak e iye Joshua nonego gi ligangla. Onge ngʼama notony kanyo. Notimone ruodhgi mana kaka notimone ruodh Jeriko.
31 若蘇厄和跟隨他的眾以色列人,又從里貝納往拉基士推進,圍攻拉基士,
Eka Joshua kod jo-Israel duto mane ni kode nodhi Lakish koa Libna; mi gimonje.
32 上主將拉基士也交在以色列人手中。第二天若蘇厄攻取了拉基士,用利劍擊殺了那城和城中的一切生靈,全如對待里貝納一樣。
Jehova Nyasaye nochiwo Lakish ne jo-Israel, to Joshua to ne okawe e odiechiengʼ mar ariyo. Dala maduongʼno kod ji duto modak kanyo nonego gi ligangla, mana kaka ne otimone Libna.
33 那時曷爾曷蘭上來援救拉基士,若蘇厄也將他和他的人民殺盡,一個也沒有留下。
Kuom mano, Horam ruodh Gezer nobiro mondo okony Lakish, to Joshua noloye kaachiel gi jolweny mage maonge ngʼama notony.
34 此後,若蘇厄和跟隨他的眾以色列人,由拉基士往厄革隆推進,圍攻厄革隆。
Eka Joshua gi jo-Israel mane ni kode nodhi Eglon koa Lakish mi gimonje.
35 當夜攻下了那城,並在那天用利劍殺盡了那城和城中的一切生靈,全如對待拉基士一樣。
Ne gikawe odiechiengʼ nogono mi ginego ji duto kendo giketho gimoro amora mangima manie iye, mana kaka negisetimone Lakish.
36 上後,若蘇厄和跟隨他的眾以色列人,從厄革隆上到赫貝龍,攻打那城;
Eka Joshua gi jo-Israel mane ni kode nodhi Hebron koa Eglon, mi gimonje.
37 佔領後,用利劍擊殺了那城和城中的王子,以及屬於他的一切生靈,一個也沒有留下;將那城和城中一切生靈完全消滅,全如對待厄革隆一樣。
Negikawo dala maduongʼno mi ginego ruodhe kod gimoro amora mangima mane ni kuno kaachiel gi mago mane nitie e mier matindo mokiewo kode. Onge ngʼama notony, mana kaka ne otimone Eglon.
38 此後,若蘇厄和跟隨他的眾以色列人,轉身向德彼爾推進,攻打那城,
Eka Joshua gi jo-Israel mane ni kode noduogo mi omonjo Debir.
39 獲得了那城和那城的王子,以及屬德彼爾的一切城邑後,用利劍擊殺了他們,將這些城內的一切生靈完全毀滅,一個也沒有留下;對待德彼爾城和城中的王子,有如對待赫貝龍和赫貝龍的王子一樣又如對待里貝納和里貝納王子一樣。
Negikawo dala maduongʼno, ruodhe kod mier matindo mokiewo kode mi ginegogi. Ji duto mane odak kanyo negitieko chuth kendo onge joma notony. Negitimone Debir kod ruodhe mana kaka negitimone Libna gi ruodhe, to gi Hebron.
40 若蘇厄征服了那一帶地方包括山地、乃革布、平原、山坡和那些地方的不子;並照上主以色列的天主的命令,消滅了所有的生靈,一個也沒有留下,
Omiyo Joshua nokawo gwengʼno duto kaachiel gi piny manie got ma en Negev, e tiend gode ma yo podho chiengʼ, to gi kuonde mag pewe kaachiel gi ruodhigi duto. Onge joma notony. Notieko jogo duto mangima, mana kaka Jehova Nyasaye, ma Nyasach Israel, nosechiko.
41 由卡德士巴爾乃亞起,直到迦薩,以及哥笙全境,直到基貝紅。
Joshua nokawogi koa Kadesh Barnea nyaka Gaza kendo koa e gwenge duto ma Goshen nyaka Gibeon.
42 若蘇厄這次出征,能獲取所有的王子和他們的土地,是因為上主以色列的天主在為以色列人作戰。
Joshua nomako ruodhigo duto kaachiel gi pinjegi e lweny achielno nimar Jehova Nyasaye, ma Nyasach Israel, nokedo ni joge.
43 以後,若蘇厄和所有跟隨他的以色列人,回到基耳加耳營。
Bangʼe Joshua noduogo gi jo-Israel duto e kambi man Gilgal.

< 約書亞記 10 >