< Genesis 47 >

1 Joseph loe caeh moe, Faro khaeah, Kam pa hoi kam yanawk loe tuu, maitawnawk hoi a tawnh o ih hmuennawk boih phawh o moe, Kanaan prae hoiah angzoh o boeh, vaihi Goshen ah oh o, tiah a thuih pae.
ヨセフは行って、パロに言った、「わたしの父と兄弟たち、その羊、牛およびすべての持ち物がカナンの地からきて、今ゴセンの地におります」。
2 Anih mah amya pangato a qoih moe, nihcae to Faro khaeah caeh haih.
そしてその兄弟のうちの五人を連れて行って、パロに会わせた。
3 Faro mah anih ih amyanawk to lokdueng, Tih tok maw na sak o? tiah a naa. Nihcae mah Faro khaeah, Na tamnanawk loe kam pa mah sak ih tok baktih toengah, tuu toep kami ah ka oh o, tiah a naa o.
パロはヨセフの兄弟たちに言った、「あなたがたの職業は何か」。彼らはパロに言った、「しもべらは羊を飼う者です。われわれも、われわれの先祖もそうです」。
4 Nihcae mah Faro khaeah, Kanaan prae ah khokhahaih nung parai moe, pacah ih moinawk caak han ahmuen om ai boeh pongah, hae prae ah khosak hanah kang zoh o; to pongah vaihi na tamnanawk hae Goshen prae ah na omsak ah, tiah a naa o.
彼らはまたパロに言った、「この国に寄留しようとしてきました。カナンの地はききんが激しく、しもべらの群れのための牧草がないのです。どうかしもべらをゴセンの地に住ませてください」。
5 Faro mah Joseph khaeah, Nam pa hoi nam yanawk loe nang khaeah angzoh o boeh.
パロはヨセフに言った、「あなたの父と兄弟たちとがあなたのところにきた。
6 Izip prae loe na hmaa ah ni oh; prae thung ih kahoih koek ahmuen ah nam pa hoi nam yanawk to omsak ah; Goshen prae ah om o nasoe; nihcae thungah hmuenmae sak kophaih tawn kami om nahaeloe, kai ih maitaw khenkung ah suem ah, tiah a naa.
エジプトの地はあなたの前にある。地の最も良い所にあなたの父と兄弟たちとを住ませなさい。ゴセンの地に彼らを住ませなさい。もしあなたが彼らのうちに有能な者があるのを知っているなら、その者にわたしの家畜をつかさどらせなさい」。
7 To pacoengah Joseph mah ampa to zaeh moe, Faro to patuek; Jakob mah Faro tahamhoihaih paek.
そこでヨセフは父ヤコブを導いてパロの前に立たせた。ヤコブはパロを祝福した。
8 Faro mah Jakob khaeah, Saning nazetto maw na oh boeh? tiah a naa.
パロはヤコブに言った、「あなたの年はいくつか」。
9 Jakob mah Faro khaeah, Kai loe angvin ah ka ohhaih saning cumvai, qui thumto oh boeh; ka hinghaih saning loe tamsi vop, toe raihaih paroeai ka tongh; angvin ah kaom kam panawk khosakhaih saning to ka pha ai, tiah a naa.
ヤコブはパロに言った、「わたしの旅路のとしつきは、百三十年です。わたしのよわいの日はわずかで、ふしあわせで、わたしの先祖たちのよわいの日と旅路の日には及びません」。
10 To pacoengah Jakob mah Faro to tahamhoihaih paek moe, a caehtaak.
ヤコブはパロを祝福し、パロの前を去った。
11 Joseph mah ampa hoi amyanawk Izip prae ah ohsak moe, Faro ih lokpaekhaih baktih toengah, kahoih koek prae, Ramses ahmuen to a paek.
ヨセフはパロの命じたように、父と兄弟たちとのすまいを定め、彼らにエジプトの国で最も良い地、ラメセスの地を所有として与えた。
12 Joseph mah angmah ih ampa, amyanawk hoi ampa ih imthung takohnawk boih, kaom kami zetto caaknaek to a paek.
またヨセフは父と兄弟たちと父の全家とに、家族の数にしたがい、食物を与えて養った。
13 Khokha nung parai pongah, prae thung boih ah buh to om ai boeh; Izip prae hoi Kanaan prae doeh zaek sut boeh.
さて、ききんが非常に激しかったので、全地に食物がなく、エジプトの国もカナンの国も、ききんのために衰えた。
14 Izip hoi Kanaan prae thung ih cang qanhaih phoisa loe Joseph mah patung boih moe, Faro im ah thak pae.
それでヨセフは人々が買った穀物の代金としてエジプトの国とカナンの国にあった銀をみな集め、その銀をパロの家に納めた。
15 Izip prae hoi Kanaan prae ah phoisa boeng naah loe, Izip kaminawk boih Joseph khaeah angzoh o moe, caak hanah buh na paek ah, phoisa ka tawn o ai boeh, to pongah na hmaa ah maw ka duek o han boeh? tiah a naa o.
こうしてエジプトの国とカナンの国に銀が尽きたとき、エジプトびとはみなヨセフのもとにきて言った、「食物をください。銀が尽きたからとて、どうしてあなたの前で死んでよいでしょう」。
16 To naah Joseph mah, Phoisa na tawn o ai boeh nahaeloe, maitaw to sin oh, maitaw zuengah cang to kang paek o han, tiah a naa.
ヨセフは言った、「あなたがたの家畜を出しなさい。銀が尽きたのなら、あなたがたの家畜と引き替えで食物をわたそう」。
17 To pongah nihcae mah Joseph khaeah maitaw to sinh o; anih mah hrang, tuu, maeh, maitaw hoi laa hrangnawk to cang hoiah alaih pae; to na saning loe nihcae ih maitaw hoiah cang to alaisak boih.
彼らはヨセフの所へ家畜をひいてきたので、ヨセフは馬と羊の群れと牛の群れ及びろばと引き替えで、食物を彼らにわたした。こうして彼はその年、すべての家畜と引き替えた食物で彼らを養った。
18 To saning to boeng pacoeng amlaa ah loe, anih khaeah, phoisa ka tawn o ai boeh, tito ka angraeng na hmaa ah kang phat o ai boeh; kaicae ih maitawnawk doeh nang khaeah ni oh boih boeh, ka angraeng mikhnuk ah kaimacae ih takpum hoi lawknawk khue ai ah loe, tidoeh ka tawn o ai boeh.
やがてその年は暮れ、次の年、人々はまたヨセフの所へきて言った、「わが主には何事も隠しません。われわれの銀は尽き、獣の群れもわが主のものになって、われわれのからだと田地のほかはわが主の前に何も残っていません。
19 Na hmaa ah ka duek o moe, prae doeh kam ro o sak han boeh maw? Kaimacae hoi ka lawknawk hae cang hoiah qan ah; lawk hoi kaimacae hae Faro ih tamna ah ka oh o halat han boeh; ka hing o moe, prae angqai krang hanah ka duek o han ai ah, cang to na paek ah, tiah a hnik o let bae.
われわれはどうして田地と一緒に、あなたの目の前で滅んでよいでしょう。われわれと田地とを食物と引き替えで買ってください。われわれは田地と一緒にパロの奴隷となりましょう。また種をください。そうすればわれわれは生きながらえ、死を免れて、田地も荒れないでしょう」。
20 To pongah Joseph mah Faro hanah Izip prae ih lawknawk to qan pae boih; khokhahaih nung parai boeh pongah, Izip kaminawk loe lawk to zawh o boih; to pongah lawknawk loe Faro ih lawk ah angcoeng boih.
そこでヨセフはエジプトの田地をみなパロのために買い取った。ききんがエジプトびとに、きびしかったので、めいめいその田畑を売ったからである。こうして地はパロのものとなった。
21 Izip prae boenghaih maeto bang hoi maeto bang khoek to kaminawk to vangpui ah angpuensak.
そしてヨセフはエジプトの国境のこの端からかの端まで民を奴隷とした。
22 Toe qaimanawk ih lawk loe qan pae ai; qaimanawk loe Faro khae hoi caaknaek khawt ah hnuk o; Faro mah nihcae han caaknaek khawt ah paek pongah, lawk to zaw o ai.
ただ祭司の田地は買い取らなかった。祭司にはパロの給与があって、パロが与える給与で生活していたので、その田地を売らなかったからである。
23 Joseph mah prae kaminawk khaeah, Khenah, vaihi nangcae ih lawk Faro han ka qan pae boeh, hae ih cangtii hae la oh loe, lawk ah tuh oh, tiah a naa.
ヨセフは民に言った、「わたしはきょう、あなたがたとその田地とを買い取って、パロのものとした。あなたがたに種をあげるから地にまきなさい。
24 Toe cang na aah o naah pangato thungah maeto Faro han paek oh; kalah palito loe nangmacae han la oh loe, lawk ah tuh oh; nangmacae, na imthung takoh hoi na caanawk mah caak hanah cang to la oh, tiah a naa.
収穫の時は、その五分の一をパロに納め、五分の四を自分のものとして田畑の種とし、自分と家族の食糧とし、また子供の食糧としなさい」。
25 Nihcae mah, Kaicae hinghaih nang pahlong; ka angraeng na mikcuk naakrak ah ka oh o nahaeloe, Faro ih tamna ah ka oh o halat han boeh, tiah a naa o.
彼らは言った、「あなたはわれわれの命をお救いくださった。どうかわが主の前に恵みを得させてください。われわれはパロの奴隷になりましょう」。
26 To pongah qaimanawk ih lawk khue ai ah loe, Faro mah pangato thung ah maeto la nasoe, tiah Joseph mah sak ih lawk tawnkung nuiah lok takroekhaih to Izip prae thungah vaihni ni khoek to patoh o.
ヨセフはエジプトの田地について、収穫の五分の一をパロに納めることをおきてとしたが、それは今日に及んでいる。ただし祭司の田地だけはパロのものとならなかった。
27 Israelnawk loe Izip prae Goshen ah oh o; to prae to toep o moe, qoeng o tahang pacoengah, paroeai pung o.
さてイスラエルはエジプトの国でゴセンの地に住み、そこで財産を得、子を生み、大いにふえた。
28 Jokob loe Izip prae thungah saning hatlai sarihto oh, a hinghaih saning loe sangqum boih ah cumvai qui pali, sarihto phak.
ヤコブはエジプトの国で十七年生きながらえた。ヤコブのよわいの日は百四十七年であった。
29 Israel duek tom naah, a capa Joseph to kawk moe, anih khaeah, Na mikcuk naakrak ah ka oh nahaeloe, na ban to ka phaih tlim ah hawt ah loe, tahmenhaih hoi palungthin tang hoiah kai hoi nawnto lokkamhaih sah ah; tahmenhaih hoi kai hae Izip prae ah na phum hmah;
イスラエルは死ぬ時が近づいたので、その子ヨセフを呼んで言った、「もしわたしがあなたの前に恵みを得るなら、どうか手をわたしのももの下に入れて誓い、親切と誠実とをもってわたしを取り扱ってください。どうかわたしをエジプトには葬らないでください。
30 kai loe kam panawk khaeah ni kang song han, Izip prae thung hoiah na phaw ah loe, nihcae aphumhaih ahmuen ah na phum ah, tiah a naa. Anih mah, Na thuih ih baktih toengah ka sak han hmang, tiah a naa.
わたしが先祖たちと共に眠るときには、わたしをエジプトから運び出して先祖たちの墓に葬ってください」。ヨセフは言った、「あなたの言われたようにいたします」。
31 Anih mah, Kai khaeah lokkamhaih sah ah, tiah a naa. To naah Joseph mah anih khaeah lokkamhaih to a sak; Israel loe angmah iihkhum lu bang ah lu akuep tathuk.
ヤコブがまた、「わたしに誓ってください」と言ったので、彼は誓った。イスラエルは床のかしらで拝んだ。

< Genesis 47 >