< मत्ती 6 >

1 “खबरदार, तुस अपने रोड़ां कम्मां सिर्फ लोकन हिरानेरे लेइ न केरा, नईं त तुश्शो स्वर्गेरो बाजी तुसन कोई इनाम न देलो।
“Kpacharanụ anya ka unu ghara ime ezi omume unu naanị ka ndị mmadụ hụ unu. Nʼihi na unu mee nke a, unu agaghị enweta ụgwọ ọrụ ọbụla site nʼaka Nna unu bi nʼeluigwe.
2 एल्हेरेलेइ ज़ैखन तू गरीब मैन्हु दान देस, त तू ढुंढूरो न बज़ेइयां, ज़ेन्च़रे पाखंडी लोक प्रार्थना घरन मां ते गेल्लन मां केरतन, ताके लोक तैन केरि तारीफ़ केरन। अवं तुसन सेइं सच़ ज़ोताईं कि ज़ैन इनाम तैन मैलनू थियूं, तैन सिर्फ इन्ने, कि लोकेईं तैन केरि तारीफ़ की (परमेशरे करां तैनन् कोई इनाम न मैलेलो)।
“Unu afụla opi mgbe unu na-enye ndị nọ na mkpa onyinye, nʼihi na otu a ka ndị ihu abụọ na-eme nʼụlọ nzukọ na nʼokporoụzọ, ka ndị mmadụ too ha. Nʼezie, ana m agwa unu, ha anatala ụgwọ ọrụ ha nʼizuoke.
3 पन ज़ैखन तू गरीब मैन्हु दान देस, त केन्ची पतो न लोड़े लग्गोरो कि तीं कुन दित्तू।
Mgbe unu chọrọ ịrụ ọrụ ebere, meenụ ya na nzuzo. Ekwela ka aka ekpe gị mata ihe aka nri gị na-achọ ime.
4 ताके तेरू दान छ़प्पोरू भोए, तैखन तेरो बाजी ज़ै छ़ेपतां तकते, तीं इनाम देलो।”
Ka onyinye gị bụrụ na nzuzo. Mgbe ahụ, Nna gị, onye na-ahụ ihe dị na nzuzo ga-akwụghachi gị.
5 “ज़ैखन तू प्रार्थना केरस त पाखंडी लोकां केरो ज़ेरो न बेना, ज़ैना प्रार्थना घरन मां ते सड़कां केरे मोड़न पुड़ खेड़ोइतां प्रार्थना केरनि सुखातन, ताके लोक तैन तक्कन ते तैन केरि तारीफ़ केरन। अवं तुसन सेइं ज़ोताईं कि ज़ैन इनाम तैनन् मैल्लोरू लोड़तू थियूं, तैन सिर्फ इन्ने, कि लोकेईं तैन केरि तारीफ़ की (परमेशरे करां तैनन् कोई इनाम न मैलेलू)।
“Mgbe ọbụla unu chọrọ ikpe ekpere, unu emela dị ka ndị ihu abụọ, nʼihi na ha hụrụ iguzo nʼime ụlọ ekpere, nakwa nʼakụkụ ụzọ nʼanya na-ekpe ekpere, ebe ndị mmadụ ga-ahụ ha. Nʼezie, agwa m unu, ha anatala ụgwọ ọrụ ha nʼebe o zuruoke.
6 पन ज़ैखन तू प्रार्थना केरस त अकैल्लो अपने कमरेरो अन्तर गा, ते दार बंद केरतां अपने परमेशरे कां ज़ै लेइहोए न तैस कां प्रार्थना केरा। तैखन तुश्शो बाजी परमेशर ज़ै लेइहोए न, ज़ै हर वक्त तीं तकतो राते तै तीं इनाम देलो।
Kama, mgbe unu chọrọ ikpe ekpere, baanụ nʼime ime ụlọ unu. Mechiekwanụ ụzọ unu, kpọkuonụ Nna unu nʼekpere na nzuzo. Mgbe ahụ Nna unu, onye na-ahụ ihe e mere na nzuzo, ga-enye unu ụgwọ ọrụ unu.
7 प्रार्थना केरते बार, गैर कौमां केरू ज़ेरू बकबक न केरां, किजोकि तैना समझ़तन कि तैन केरे बकबक केरने सेइं तैन केरि प्रार्थना शुनी गाली।
Mgbe unu na-ekpe ekpere, unu ekwula okwu nkwukwasị efu dị ka ndị na-amaghị Chineke na-eme. Ha chere na a ga-anụ ekpere ha nʼihi ọtụtụ okwu ha na-ekwu.
8 तैन केरे ज़ेरे न बना, किजोकि तुश्शो बाजी तुश्शे मगने करां पेइले तुश्शी ज़रूरतां ज़ानते।”
Unu adịla ka ha. Chetanụ na tupu unu arịọ arịrịọ ọbụla, Nna unu bi nʼeluigwe maara ihe na-akpa unu.
9 “एल्हेरेलेइ तुस एन्च़रे प्रार्थना केरा, हे इश्शे बाजी, तू ज़ै स्वर्गे मां आस, लोक तेरी आदर केरन किजोकि तू पवित्र परमेशर आस।
“Sinụ otu a na-ekpe ekpere: “‘Nna anyị nke bi nʼeluigwe, ka e doo aha gị nsọ.
10 तू सेब्भी लोकन पुड़ ते चीज़न पुड़ राज़ केरस। तेरी मर्ज़ी ज़ेन्च़रे स्वर्गे मां पूरी भोचे, इस धेरती पुड़ भी भोए।
Ka alaeze gị bịa, ka e mee uche gị nʼụwa, dịka e si eme ya nʼeluigwe.
11 इश्शी रोज़ेरी रोट्टी अज़ असन दे।
Nye anyị nri nke ụbọchị taa.
12 ते ज़ेन्च़रे अस ज़ैना इश्शे खलाफ बुराई केरतन, तैन माफ़ केरतम, तेन्च़रे तू भी इश्शी बुरैई माफ़ केर।
Gbaghara anyị mmehie anyị, dịka anyị si agbaghara ndị na-emehie megide anyị.
13 अज़मैइशरे ज़िरिये असन पाप केरने न दे, पन बुरैई यानी शैताने करां बच़ेइयां, (किजोकि राज़, शक्ति ते महिमा हमेशा तेरी भोती राए। आमीन।)”
Ekwela ka anyị daba nʼime ọnwụnwa, kama, zọpụta anyị nʼaka ajọ onye ahụ.’
14 “एल्हेरेलेइ अगर तुस लोकां केरे पाप माफ़ केरेले, त तुश्शो स्वर्गेरो बाजी भी तुश्शे पाप माफ़ केरेलो।
Ọ bụrụ na unu agbaghara ndị mmadụ mgbe ha mehiere megide unu, Nna unu nke bi nʼeluigwe ga-agbagharakwa unu mmehie unu.
15 ते अगर तुस लोकां केरे पाप माफ़ न केरेले, त तुश्शो स्वर्गेरो बाजी भी तुश्शे पाप माफ़ न केरेलो।”
Ọ bụrụkwanụ na unu agbagharaghị ndị ọzọ mmehie niile ha, Nna unu nke bi nʼeluigwe agaghị agbaghara unu mmehie unu.
16 “ज़ैखन तुस बरत रखत, त पाखंडी लोकां केरू ज़ेरू अपनू तुत्तर न बगैड़थ। तैना अपनू तुत्तर बिगाड़तन, ताके लोकन पतो लग्गे कि एनेईं अज़ बरत रख्खोरूए ते तैन केरि तारीफ़ केरन। अवं तुसन सेइं सच़ ज़ोताईं कि ज़ैन इनाम तैन मैलनू थियूं तैन मैल्ली जेव।
“Ọzọ, mgbe ọbụla unu na-ebu ọnụ, unu agbarụla ihu unu dịka ndị ihu abụọ na-eme. Nʼihi na ha na-agbarụ ihu ha ka ndị ọzọ hụ na ha na-ebu ọnụ. Nʼezie agwa m unu, ha anatala ụgwọ ọrụ ha.
17 बल्के ज़ैखन तू बरत रखस त अपनू तुत्तर धोइयां ते दोग्गे तेल मेल्लां।
Mgbe ị na-ebu ọnụ, tee isi gị mmanụ, ma saakwa ihu gị mmiri,
18 ताके लोक नईं, पन तेरो स्वर्गेरो बाजी, ज़ै लेइहोतोए न तै लाए कि तीं बरत रख्खोरूए तै तीं इनाम देलो।”
ka ndị ọzọ ghara ịhụta na ị na-ebu ọnụ kama ka ọ bụrụ naanị nye Nna gị, onye anya na-adịghị ahụ. Nna gị, onye na-ahụ ihe niile na-eme na nzuzo, ga-akwụ gị ụgwọ.
19 “एप्पू जेई धरती पुड़ दौलत अकोट्ठी न केरा, ज़ैड़ी कीड़े खातन ते मौरच़ो लेगतां नाश केरते, ते च़ोर तुश्शू घर ट्लोड़तां च़ोरी केरतन।
“Unu akpadola akụ nʼụwa nye onwe unu, ebe ọ ga-agba nchara, akịka atakwa ya, ebe ndị ohi ga-etiwa ma zukwaa ha.
20 बल्के रोड़ू केरतां अपने लेइ स्वर्गे मां दौलत अकोट्ठी केरा ज़ैड़ी न कीड़ो लग्गे, ते न मोरच़ो लग्गे ते न च़ोर च़ोरी केरेले।
Kama kwadoonụ akụ nʼeluigwe nye onwe unu, ebe ha na-agaghị agba nchara, ebe akịka na-agaghị eri ha, ebe ndị ohi na-adịghị etiwa maọbụ zuo ihe.
21 किजोकि ज़ैड़ी तेरी दौलत भोली, तैड़ी तेरो दिल भी लग्गेलो।”
Nʼihi na ebe ọbụla akụ unu dị ka obi unu ga-adịkwa.
22 “अछ़ जानेरे लेइ दीयेरी ज़ेरि आए, एल्हेरेलेइ अगर तेरी अछ़ रोड़ी साफ आए, त तेरी सारी जान लौ भोली।
“Anya bụ oriọna nke anụ ahụ. Ọ bụrụkwa na anya gị adịrị ọcha, ahụ gị niile ga-ejupụta nʼìhè.
23 अगर तेरी अछ़ खराब आए, त सारी जानी मां आंधरू भोलू। बस अगर ज़ै लौ तीं मां आए तै आंधरू बेनि गाए, त तैन केत्रू आंधरू भोलू!”
Ọ bụrụ na anya gị ajọọ njọ, akụkụ ahụ gị niile ga-ejupụta nʼọchịchịrị. Ọ bụrụkwa na ìhè ahụ dị nʼime gị aghọọ ọchịchịrị, ọchịchịrị ahụ ga-adị ukwuu.
24 “कोई मैन्हु दूई मालिकां केरि सेवा एक्की वक्ते मां न केरि सके। न त एक्की सेइं दुश्मनी केरेलो ते होरि सेइं प्यार केरेलो, या एक्केरो बेनतां रालो त होरि न सुखालो। तुस परमेशरेरी ते दौलतरी, दुइयां केरि सेवा न केरि सकतथ।
“Ọ dịghị onye ọbụla pụrụ ife nna ukwu abụọ, nʼihi na ọ ga-achọ ịhụ otu nʼime ha nʼanya, kpọkwa nke ọzọ asị, maọbụ sọpụrụ otu ma lelịa nke ọzọ anya. Otu a kwa i nweghị ike ife Chineke na akụ otu mgbe ahụ.
25 एल्हेरेलेइ अवं तुसन सेइं ज़ोताईं, कि तुस अपने ज़िन्दगरी ज़रूरतां केरे लेइ फिक्र न केरा, कि तुस कुन खाले या कुन पीले, ते न अपने जानारी कि कुन लामेले। कुन प्राण रोट्टी करां ते जान लिगड़े करां बेधतां नईं!”
“Nʼihi nke a ka m ji na-asị unu, unu echegbula onwe unu banyere ndụ unu, ihe unu ga-eri, maọbụ ihe unu ga-aṅụ, maọbụ banyere ahụ unu, ihe unu ga-eyi nʼahụ. Ọ bụ ndụ akarịghị nri eji azụ ya, ka ọ bụ ahụ akarịghị ihe e ji ekpuchi ya?
26 “अम्बरेरे च़ुड़ोल्लन हेरा! तैना न किछ बेन, ते न किछ कट्टन, ते न अकोट्ठे केरतां रखन, फिरी भी तुश्शो स्वर्गेरो बाजी तैन खाने जो देते ते तैन केरि हेरगेश केरते। कुन तुश्शी कदर तैन करां जादे नईं?
Werenụ ụmụ nnụnụ dị ka ihe ịmaatụ. Ha adịghị akụ mkpụrụ nʼubi maọbụ ewe ihe ubi. Ha adịghị achịkọtakwa ihe debe nʼọba. Ma Nna unu nke bi nʼeluigwe na-azụ ha. Ọ bụ na unu adịghị oke ọnụahịa karịa ha?
27 तुसन मां एरो कौन आए, ज़ै फिक्र केरतां अपनि उमर अक घड़ी भी बधैई सकते?”
Onye nʼetiti unu pụrụ itinye otu nkeji nʼogologo ụbọchị nke ndụya site nʼichegbu onwe ya?
28 “ते लिगड़ेरे लेइ किजो फिक्र केरतथ? जंगले मां सोसनेरां फूड़ू हेरा कि तैना केन्च़रे बेडोतन, न तैना मेहनत केरन, ते न तैना लिगड़ां बनान।
“Gịnị mekwaranụ unu ji na-anọ nʼechiche oge niile maka uwe? Leenụ okoko osisi nke ọhịa. Ha adịghị arụ ọrụ maọbụ dọgbuo onwe ha nʼọrụ.
29 फिर भी अवं तुसन सेइं ज़ोताईं कि राज़ो सुलैमाने भी अपने सारे धन दौलतरे बावजूद भी तैन केरां ज़ेरां लिगड़ा न लां।
Ma asị m unu, ọ bụladị Solomọn nʼebube nke ịbụ eze ya niile, eyighị uwe ọbụla mara mma dị ka otu nʼime okoko osisi nke ọhịa ndị a.
30 एल्हेरेलेइ ज़ैखन परमेशर मैइदानेरो घास, ज़ै अज़ आए ते कालां लौवंने मां फुकनोए, एरी खूबसूरती देते, त हे घट विश्वासे बाले लोकव, कुन तै तुसन लिगड़ न देलो?
Ma ọ bụrụ na Chineke si otu a chọọ ahịhịa efu nke ubi mma, nke pụrụ ịdị ndụ taa ma echi atụba ha nʼite ọkụ, ọ bụ na ọ gaghị a chọọ unu mma karịa. Unu ndị okwukwe nta?
31 एल्हेरेलेइ तुस फिक्र केरतां एन न ज़ोइयथ, कि ‘कुन खामेले, या कुन पीमेले, या कुन लामेले?’
Nʼihi nke a, unu echegbukwala onwe unu na-asị, ‘Gịnị ka anyị ga-eri?’ maọbụ, ‘Gịnị ka anyị ga-aṅụ?’ maọbụ, ‘Gịnịkwa ka anyị ga-eyi?’
32 किजोकि गैर कौमां एन गल्लां केरि फिक्री मां रेइचन। ते तुश्शो स्वर्गेरो बाजी ज़ानते, कि तुसन कोनां-कोनां चीज़ां केरि ज़रूरत आए। एल्हेरेलेइ तुस कोन्ची चीज़री फिक्र न केरा।
Ọ bụ ihe ndị a ka ndị na-amaghị Chineke na-achọsi ike. Ma Nna unu bi nʼeluigwe maara na ọ dị unu mkpa.
33 पन पेइले तुस अपने आपे परमेशरेरे राज़्ज़ेरे लेइ अर्पण केरा, ते तैन कम केरा ज़ैन परमेशरेरी नज़री मां रोड़ू भोते, त इना सैरी चीज़ां भी तुसन मैल्ली गैली।
Ma burunu ụzọ chọọ alaeze ya na ezi omume ya, a ga-atụkwasịkwara unu ihe ndị a niile.
34 एल्हेरेलेइ कालेरे बारे मां फिक्र न केरथ, किजोकि कालेरी दिहाड़ी अपने लेइ एप्पू फिक्र आनेली। अज़्ज़ेरे लेइ अज़ेरो दुख सुद्धोए।”
Ya mere, unu echegbula onwe unu banyere echi, nʼihi na echi ga-echere onwe ya. Nsogbu nke ụbọchị taa ezuorola ụbọchị taa.

< मत्ती 6 >