< Zəbur 1 >
1 Pislərin məsləhəti ilə getməyən, Günahkarların yolunda dayanmayan, Rişxəndçilərin arasında oturmayan insan nə bəxtiyardır!
Blagor možu, ki ne hodi po sovetu krivičnih in ne stopa na grešnikov pot ter ne sedeva v zboru zasmehovalcev;
2 O ancaq Rəbbin Qanunundan zövq alar, Gecə-gündüz bu təlimatı dərin düşünər.
Nego veselje njegovo je v postavi Gospodovi, in postavo njegovo premišljuje noč in dan.
3 Axar sular kənarında əkilən ağac kimi Barını mövsümündə verər, Yarpağı solmaz, Etdiyi hər işdə uğur qazanar.
Je namreč kakor drevo zasajeno ob vodnih potocih, katero sad svoj rodi o svojem času, in listje njegovo ne odpada: zatorej karkoli bode počel, posrečilo se mu bode.
4 Pis adamlarsa belə deyil, Onlar yelin sovurduğu saman çöpünə bənzəyər.
Ne tako krivični; nego kakor pleve, katere veter raznaša.
5 Buna görə pis adamlar hökm günündə, Günahkarlar salehlərin məclisində dayana bilməz.
Zatorej ne ostanejo krivični v óni sodbi; ne grešniki v zboru pravičnih.
6 Çünki Rəbb salehlərin yolunu bilər, Pislərin yolu isə məhv olar.
Ker Gospod pozna pravičnih pot; pot pa krivičnih izgine.