< اَلْمَزَامِيرُ 124 >
تَرْنِيمَةُ ٱلْمَصَاعِدِ. لِدَاوُدَ «لَوْلَا ٱلرَّبُّ ٱلَّذِي كَانَ لَنَا». لِيَقُلْ إِسْرَائِيلُ: | ١ 1 |
Ko e Hiva ʻa Tevita maʻae ʻalu hake. Kapau naʻe ʻikai kau ʻa Sihova mo kitautolu, ʻoku totonu ke lea ni ʻa ʻIsileli;
«لَوْلَا ٱلرَّبُّ ٱلَّذِي كَانَ لَنَا عِنْدَ مَا قَامَ ٱلنَّاسُ عَلَيْنَا، | ٢ 2 |
“Kapau naʻe ʻikai kau ʻa Sihova mo kitautolu, ʻi he tuʻu hake ʻae kakai kiate kitautolu:
إِذًا لَٱبْتَلَعُونَا أَحْيَاءً عِنْدَ ٱحْتِمَاءِ غَضَبِهِمْ عَلَيْنَا، | ٣ 3 |
Pehē, kuo nau folo hifo leva ʻakitautolu, ʻi he tupu ʻenau ʻita kiate kitautolu;
إِذًا لَجَرَفَتْنَا ٱلْمِيَاهُ، لَعَبَرَ ٱلسَّيْلُ عَلَى أَنْفُسِنَا. | ٤ 4 |
Pehē, kuo lōfia ʻakitautolu ʻe he ngaahi vai, kuo tafe ʻae vaitafe ʻi he funga ʻo hotau laumālie:
إِذًا لَعَبَرَتْ عَلَى أَنْفُسِنَا ٱلْمِيَاهُ ٱلطَّامِيَةُ». | ٥ 5 |
Pea ʻalu ʻae ngaahi vai ʻoe laukau ʻi he funga ʻo hotau laumālie.”
مُبَارَكٌ ٱلرَّبُّ ٱلَّذِي لَمْ يُسْلِمْنَا فَرِيسَةً لِأَسْنَانِهِمْ. | ٦ 6 |
Fakafetaʻi kia Sihova, ʻaia naʻe ʻikai te ne tukuange ʻakitautolu ko e meʻakai ki honau nifo.
ٱنْفَلَتَتْ أَنْفُسُنَا مِثْلَ ٱلْعُصْفُورِ مِنْ فَخِّ ٱلصَّيَّادِينَ. ٱلْفَخُّ ٱنْكَسَرَ، وَنَحْنُ ٱنْفَلَتْنَا. | ٧ 7 |
Kuo hao hotau laumālie ʻo hangē ko e manupuna mei he hele ʻae tangata tauhele: kuo maumauʻi ʻae tauhele, pea kuo tau hao ai.
عَوْنُنَا بِٱسْمِ ٱلرَّبِّ، ٱلصَّانِعِ ٱلسَّمَاوَاتِ وَٱلْأَرْضَ. | ٨ 8 |
Ko hotau tokoni ʻoku ʻi he huafa ʻo Sihova, ʻaia naʻa ne ngaohi ʻae langi mo māmani.