< Пәнд-несиһәтләр 18 >

1 Көпчиликтин айрилип ялғуз жүргән киши һаман өз нәпсигә чоғ тартар; Һәр қандақ чин һекмәткә һаман җан-җәһли билән қарши чиқар.
El hombre que se aísla persigue el egoísmo, y desafía todo buen juicio.
2 Ахмақ йорутулушқа қизиқмас; Қизиқидиғини пәқәт өз ойлиғанлирини көрситишла, халас.
El necio no se deleita en el entendimiento, pero sólo para revelar su propia opinión.
3 Яман киши кәлсә, нәпрәтму пәйда болар; Номуссиз иш иза-аһанәттин айрилмас.
Cuando llega la maldad, llega también el desprecio, y con la vergüenza viene la desgracia.
4 Адәмниң сөзлири чоңқур суларға охшар; Даналиқ булиқи ериқ сүйидәк өркәшләп ақар.
Las palabras de la boca del hombre son como aguas profundas. La fuente de la sabiduría es como un arroyo que fluye.
5 Яманға ян бесишқа, Сорақта һәққанийға увал қилишқа қәтъий болмас.
Ser parcial con las caras de los malvados no es bueno, ni para privar a los inocentes de la justicia.
6 Ахмақниң ләвлири уни җедәлгә башлар; Униң ағзи «Мени думбала» дәп тәклип қилар.
Los labios de un necio entran en disputa, y su boca invita a los golpes.
7 Ахмақниң ағзи өз бешиға һалакәттур; Униң ләвлири өз җениға қапқандур.
La boca del necio es su perdición, y sus labios son una trampa para su alma.
8 Ғәйвәтхорниң сөзлири һәр хил назу-немәтләрдәк, Кишиниң қәлбигә чоңқур сиңдүрүләр.
Las palabras de un chismoso son como bocados delicados: bajan a lo más íntimo de la persona.
9 Ишида һорун болған кишиму, Бузғунчи билән үлпәтдаш болиду.
El que es flojo en su trabajo es hermano de aquel que es maestro de la destrucción.
10 Пәрвәрдигарниң нами мәзмут мунардур; Һәққанийлар униң ичигә жүгүрүп кирип жуқурида аман болар.
El nombre de Yahvé es una torre fuerte: los justos corren hacia él, y están a salvo.
11 Бай адәм мал-дуниясини «мустәһкәм шәһирим» дәп биләр; Нәзиридә өзини сақлайдиған егиз сепилдәк турар.
La riqueza del rico es su ciudad fuerte, como un muro inescalable en su propia imaginación.
12 Битчит болуштин авал, көңүлгә тәкәббурлуқ келәр; Авал кәмтәрлик болса, андин шөһрәт келәр.
Antes de la destrucción, el corazón del hombre es orgulloso, pero antes del honor está la humildad.
13 Сөзни аңлимай туруп, алдирап җавап бәргән, Ахмақлиғини көрситип өзини хиҗаләттә қалдурур.
El que responde antes de escuchar, que es una locura y una vergüenza para él.
14 Тәндики ағриқ азавиға адәмниң өз роһи бәрдашлиқ бәргүзәр; Бирақ роһи сунған болса уни ким көтирәр?
El espíritu del hombre lo sostendrá en la enfermedad, pero un espíritu aplastado, ¿quién puede soportarlo?
15 Йорутулғанниң қәлби билимгә еришмәктә, Ақиланиниң қулақлири билимни издимәктә.
El corazón del que discierne obtiene conocimiento. El oído del sabio busca el conocimiento.
16 Соғат өз егисигә ишикни дағдам ечип берәр; Уни чоң әрбаблар алдиға йәткүзәр.
El regalo de un hombre le da cabida, y lo lleva ante los grandes hombres.
17 Дәва қилғанда, авал сөзлигүчиниң сөзлири орунлуқ көрүнәр; Лекин қарши тәрәп соал қоюп ишни сүрүштүрәр.
El que defiende su causa primero parece tener razón. hasta que llega otro y lo interroga.
18 Чәк ташлаш җедәлләрни түгитәр; Ғоҗиларниң арисидики ишниму һәл қилар.
El lote resuelve las disputas, y mantiene separados a los fuertes.
19 Рәнҗигән қериндашниң көңлини елиш мустәһкәм шәһәрни елиштинму тәс; Җедәл-маҗира қорғанниң тақақ-балдақлириға охшаштур.
Un hermano ofendido es más difícil que una ciudad fortificada. Las disputas son como los barrotes de una fortaleza.
20 Адәм [дурус] сөзлигәнлигидин қосиғи тоқ болар; Өз көңлидин чиққан сөзлиридин мол һосул алар.
El estómago del hombre se llena con el fruto de su boca. Con la cosecha de sus labios está satisfecho.
21 Һаят-мамат тилниң илкидидур; Кимки униң тәсирини әтиварлиса униң мевисидин йәр.
La muerte y la vida están en poder de la lengua; los que la aman comerán su fruto.
22 Хотунни таллап алған киши яхшилиқ тапиду, У Пәрвәрдигарниң мәрһимитигә еришкән болиду.
Quien encuentra una esposa, encuentra algo bueno, y obtiene el favor de Yahvé.
23 Мискинләр пәс авазда йелинип сөзләр; Бай болса қопаллиқ билән җавап берәр.
Los pobres piden clemencia, pero los ricos responden con dureza.
24 Достни көп тутқан киши харап болар; Лекин қериндаштинму йеқин бағланған бир дост бардур.
Un hombre con muchos compañeros puede arruinarse, pero hay un amigo que está más cerca que un hermano.

< Пәнд-несиһәтләр 18 >