< 士師記 5 >

1 その日デボラとアビノアムの子バラクは歌って言った。
Hagi ana knazupa Debora'ene Abinoamu nemofo Barakikea ha'ma vagaregekea amanage huke muse zagamera hu'na'e,
2 「イスラエルの指導者たちは先に立ち、民は喜び勇んで進み出た。主をさんびせよ。
Ra Anumzamo ragi erisie! Israeli kva vahe'mo'za vugota hu'za hara hazageno, Israeli vahe'mo'zanena zamagesa ontahi antahi hu'za zamagranena hara hu'naze.
3 もろもろの王よ聞け、もろもろの君よ、耳を傾けよ。わたしは主に向かって歌おう、わたしはイスラエルの神、主をほめたたえよう。
Kini vahe'mota nentahinkeno, kini vahe'tmimofo mofavremota antahio, Ra Anumzamofontega zagamera hugahue, Ra Anumzana Israeli vahe Anumzantega zavena ahanenkeno knare ageru rugahie.
4 主よ、あなたがセイルを出、エドムの地から進まれたとき、地は震い、天はしたたり、雲は水をしたたらせた。
Ra Anumzamoka Seiri kumara atrenka nevunka, Idomu agupofima nevankeno'a mopamo'a momi'momi nehigeno, monafina hampona negigeno, hampopintira kora tagiramino ru'ne.
5 もろもろの山は主の前に揺り動き、シナイの主、すなわちイスラエルの神、主の前に揺り動いた。
Ra Anumzamofo avuga agonaramimo'a momi nehigeno, Sainai agonamo'enena momi nehie. Israeli vahe'mota Ra Anumza Kagra mani'nane.
6 アナテの子シャムガルのとき、ヤエルの時には隊商は絶え、旅人はわき道をとおった。
Hagi Anati nemofo Samgari knafine, Jaeli knafinena vahe'mo'za koro hu'za ra kampina vano osu, osi' kampinke vano hu'naze.
7 イスラエルには農民が絶え、かれらは絶え果てたが、デボラよ、ついにあなたは立ちあがり、立ってイスラエルの母となった。
Israeli vahe kumatamimpina knare nomanizana omanege'za maniza neazage'na Deborana nagra Israeli vahe'mofona nezamarera kna hu'na efore hu'noe.
8 人々が新しい神々を選んだとき、戦いは門に及んだ。イスラエルの四万人のうちに、盾あるいは槍の見られたことがあったか。
Hagi Israeli vahe'mo'zama ru anumzama avaririzageno'a, rankuma'mofo kafantera ha' fore hige'za ha' hu'naze. Hu'neanagi magore huno 40 tauseni'a Israeli sondia vahe'mo'za hankone kevenena zamazampina e'ori'naze.
9 わたしの心は民のうちの喜び勇んで進み出たイスラエルのつかさたちと共にある。主をさんびせよ。
Israeli sondia vahete'ma vugota hu'naza kva vahe'mo'zama zamavesite'ma ha'ma ome nehaza vahetega nagu'amo'a vu'ne. Ra Anumzamo'a ra agi erisie!
10 茶色のろばに乗るもの、毛氈の上にすわるもの、および道を歩むものよ、共に歌え。
Hagi efeke donki afu' agumpima vanoma nehaza vahe'ene frufru huno marerirfa tafete'ma nemanina vahe'ene, karankama vanoma nehana vahe'moka ama ana zankura antahio.
11 楽人の調べは水くむ所に聞える。かれらはそこで主の救を唱え、イスラエルの農民の救を唱えている。その時、主の民は門に下って行った。
Hagi timafi kerire mani'ne'za zavenama nehe'za Ra Anumzamo'ene Israeli vahe'mo'zanema fatgo kazigati'ma ha'ma azeri agatere'naza zanku'ma zagame'ma nehazana antahiho. Hagi Ra Anumzamofo vahe'mo'za rankuma'mofo kafante urami'naze.
12 起きよ、起きよ、デボラ。起きよ、起きよ、歌をうたえ。立てよ、バラク、とりこを捕えよ、アビノアムの子よ。
Otio, otio, Deboraga! Otio, otio, zagame huo! Otio, Barakiga, Abinoamu nemofoge, kinama hu'naza vahera zamavarenka vuo.
13 その時、残った者は尊い者のように下って行き、主の民は勇士のように下って行った。
Manizama'amo'za kva vahe'zamine erimago hu'za erami'naze. Ra Anumzamofo vahe'mo'za nagri kaziga ante'za hanavenentake ha' vahera hara huzmante'naze.
14 彼らはエフライムから出て谷に進み、兄弟ベニヤミンはあなたの民のうちにある。マキルからはつかさたちが下って行き、ゼブルンからは指揮を執るものが下って行った。
Hagi Efraemi naga'mo'za Ameleki vahe mopafinti neazage'za Benzameni naga'mo'za zamavariri'za hatera erami'naze. Hate'ma vugotama hu kva vahe'tmina, Makiri nagapinti e'naze. Zebuluni nagapintira hate'ma ugotama hu vahe'mofo zantamima erino vu vahe e'naze.
15 イッサカルの君たちはデボラと共におり、イッサカルはバラクと同じく、直ちにそのあとについて谷に突進した。しかしルベンの氏族は大いに思案した。
Hagi Isaka nagapinti ugagota kva vahe'tmimo'za Deborane Barakine zamagefi vu'naze. Baraki amefi zamavunente'za agupofina vu'naze. Hianagi Rubeni naga'mo'za tare antahintahi nehu'za ovu'naze.
16 なぜ、あなたは、おりの間にとどまって、羊の群れに笛吹くのを聞いているのか。ルベンの氏族は大いに思案した。
Nahigeta sipisipi afu naga'mofo amu'nompina kazara osu' mani'naze. Sipisipi afu kva vahe'mo'zama hogema hanazama'a antahinakupi? Tamage Rubeni naga'mo'za razampi antahintahi hakarea nehaze.
17 ギレアデはヨルダンの向こうにとどまっていた。なぜ、ダンは舟のかたわらにとどまったか。アセルは浜べに座し、その波止場のかたわらにとどまっていた。
Gati naga'mo'za Jodani timofo zage hanati kaziga mani'naze. Na'a hige'za Dani naga'mo'za ventenena mani'naze? Asa naga'mo'za kaza osu zamagraku hageri ankenare mani'naze.
18 ゼブルンは命をすてて、死を恐れぬ民である。野の高い所におるナフタリもまたそうであった。
Zebuluni naga'mo'za frizankura ontahi'za hanavetiza hara hu'naze. Naftali naga'mo'zanena ha'mo'ma tevenefama nehifina zamavufagagura ontahi'za hara hu'naze.
19 もろもろの王たちはきて戦った。その時カナンの王たちは、メギドの水のほとりのタアナクで戦った。彼らは一片の銀をも獲なかった。
Hagi Kenani kini vahe'mo'za Tanaki kumate e'za Megido tinkenafi hara hu'nazanagi, magore hu'za silva fenona eri'za ovu'naze.
20 もろもろの星は天より戦い、その軌道をはなれてシセラと戦った。
Hagi monafinti ofumo'za hara hunte'naze. Zamagrama vanoma nehaza kamofo avaririza Siserana hara hunte'naze.
21 キションの川は彼らを押し流した、激しく流れる川、キションの川。わが魂よ、勇ましく進め。
Kisoni timo'a ti hageno zamavareno vu'ne, Kisoni tina korapa me'nere me'nea tine. Nagra korora osu hankaveti'na vugahue.
22 その時、軍馬ははせ駆けり、馬のひずめは地を踏みならした。
Hagi Sisera hosi afutamimo'za vagri vagri hu'za zamagareti mopa rentunkafiza vu'naze.
23 主の使は言った、『メロズをのろえ、激しくその民をのろえ、彼らはきて主を助けず、主を助けて勇士を攻めなかったからである』。
Hagi Ra Anumzamofo ankeromo'a amanage hu'ne, Merosi kumara atrenkeno kazusifi meno. Maka ana kumapima mani'naza vahera kazusifi manigahaze. Na'ankure zamagra e'za Ra Anumzamofona aza hu'za hara osu'naze. Zamagra e'za Ra Anumzamofona aza hu'za hankave ha' vahetmina hara huozmante'naze.
24 ケニびとヘベルの妻ヤエルは、女のうちの最も恵まれた者、天幕に住む女のうち最も恵まれた者である。
Maka a'nefintira Kin kumate ne' Heberi nenaro Jaeli rama'a asomura erigahie. Seli nompima nemaniza a'neramina zamagatereno, agra ugota asomura erigahie.
25 シセラが水を求めると、ヤエルは乳を与えた。すなわち貴重な鉢に凝乳を盛ってささげた。
Sisera'ma tinku'ma antahima negegeno'a Jaeli'a knarezantfa huno marerirfa kapufi mememofo amirima eri kragemafente'naza amirina tagimi'ne.
26 ヤエルはくぎに手をかけ、右手に重い槌をとって、シセラを打ち、その頭を砕き、粉々にして、そのこめかみを打ち貫いた。
Ana a'mo'a hoga azantetira antegantuteno seli noma avazuhumpi huno anakinte azota e'nerino, tamaga kaziga azana antegantuteno hama kano erino, Siserana to'mamuna runagino ana zotanura ahe'ne.
27 シセラはヤエルの足もとにかがんで倒れ伏し、その足もとにかがんで倒れ、そのかがんだ所に倒れて死んだ。
Sisera'a kuraramperami'ne, agra traka huno mase'ne, agra kaza osu mase'ne, agra trakama huno masere frinte'ne.
28 シセラの母は窓からながめ、格子窓から叫んで言った、『どうして彼の車の来るのがおそいのか、どうして彼の車の歩みがはかどらないのか』。
Sisera nerera'a nomofo zahoma eri avo kampinti nege. Agra Sisera'ma esigu nomofo zahoma eri avo kampinti negeno amanage hu'ne. Na'ahigeno karisi'amo'a ame hunora nome? Na'ahigeta agri karisimo'ma bagri bagrima huno e'nia zamofo agasasa nontahune?
29 その侍女たちの賢い者は答え、母またみずからおのれに答えて言った、
Knare antahintahima nemia a'mo'a kenona hunte'ne. E'i ana a'mo'a agra'a kenona hu'ne.
30 『彼らは獲物を得て、それを分けているのではないか、人ごとにひとり、ふたりのおなごを取り、シセラの獲物は色染めの衣、縫い取りした色染めの衣の獲物であろう。すなわち縫い取りした色染めの衣二つを、獲物としてそのくびにまとうであろう』。
Ha'ma hu'za eri'za kumapinti feno refko nehugahaze. Mago'mago sontia vahe'mo'za mago magoro tare tarero hu'za a'neramina nevare'za, knare'ma huno avasesema'amo'ma hu'nea kukena nagri su'ane, Sisera su'ane megahie.
31 主よ、あなたの敵はみなこのように滅び、あなたを愛する者を太陽の勢いよく上るようにしてください」。こうして後、国は四十年のあいだ太平であった。
E'igu Ra Anumzamoka ha'ma aregantesamo'za Siserama friaza hu'za frisaze! Hianagi iza'zo kavesigantesamo'za zagema hanatino hanave'anema remasama hiankna hugahaze. E'ina hazageno 40'a kafufina ha'zana omanege'za Israeli vahe'mo'za zamarimpa fru hu'za mani'naze.

< 士師記 5 >