< Ngeche 18 >
1 Ngʼat ma ok jahera dwaro mana gige ok owinj puonj moro amora.
人と交わりをしない者は口実を捜し、すべてのよい考えに激しく反対する。
2 Ngʼat mofuwo ok mor kod winjo wach to omor mana gi wacho paroge owuon.
愚かな者は悟ることを喜ばず、ただ自分の意見を言い表わすことを喜ぶ。
3 Ka richo biro, e kaka achaya biro, to wichkuot kelo duwruok.
悪しき者が来ると、卑しめもまた来る、不名誉が来ると、はずかしめも共にくる。
4 Weche mag dho ngʼato tut ka nam, to soko mar rieko en aora mabubni kamol.
人の口の言葉は深い水のようだ、知恵の泉は、わいて流れる川である。
5 Ok en gima ber chwako ngʼat ma timbene richo kata ketho buch ngʼato maonge ketho.
悪しき者をえこひいきすることは良くない、正しい者をさばいて、悪しき者とすることも良くない。
6 Lew ngʼat mofuwo kelone dhawo, to dhoge luongo goch.
愚かな者のくちびるは争いを起し、その口はむち打たれることを招く。
7 Dho ngʼat mofuwo ema tieke, to lewe ema bedo obadho ne ngimane.
愚かな者の口は自分の滅びとなり、そのくちびるは自分を捕えるわなとなる。
8 Weche mag kuoth chalo gi chiemo mamit; gidhiyo e chuny dhano ma iye.
人のよしあしをいう者の言葉はおいしい食物のようで、腹の奥にしみこむ。
9 Ngʼat ma jasamuoyo e tich en owadgi ngʼat maketho gik moko.
その仕事を怠る者は、滅ぼす者の兄弟である。
10 Nying Jehova Nyasaye en ohinga maratego, ngʼat makare ringo ma pond kanyo kendo yud resruok.
主の名は堅固なやぐらのようだ、正しい者はその中に走りこんで救を得る。
11 Mwandu mar jomoko e ohinga mochiel motegno ma gigengʼorego, giparo ni en ohinga maonge ngʼama nyalo muko.
富める者の富はその堅き城である、それは高き城壁のように彼を守る。
12 Kapok ngʼato opodho, to sunga bedo e chunye, to muolo kelo pak.
人の心の高ぶりは滅びにさきだち、謙遜は栄誉にさきだつ。
13 Chik iti kapok idwoko wach; ka ok itimo kamano to ibedo mofuwo kendo ikelo wichkuot.
事をよく聞かないで答える者は、愚かであって恥をこうむる。
14 Chuny ngʼato sire e tuo, to chuny mool, en ngʼa manyalo konyo?
人の心は病苦をも忍ぶ、しかし心の痛むときは、だれがそれに耐えようか。
15 Chuny ma weche donjone yudo ngʼeyo; to it mariek dwaro mondo weche odonjne.
さとき者の心は知識を得、知恵ある者の耳は知識を求める。
16 Chiwo yawo yo ne ngʼat machiwo kendo tere e nyim jomadongo.
人の贈り物は、その人のために道をひらき、また尊い人の前に彼を導く。
17 Ngʼat mokwongo keto wachne nenore ni en kare, nyaka ngʼat machielo bi maket penjo ne wachneno.
先に訴え出る者は正しいように見える、しかしその訴えられた人が来て、それを調べて、事は明らかになる。
18 Goyo ombulu tieko larruok kendo thego joma roteke.
くじは争いをとどめ、かつ強い争い相手の間を決定する。
19 Kiketho ne owadu to duoge iri tek mana kadonjo e dala maduongʼ mochiel motegno; to larruok chalo gi dhorangeye mag dala modin gi lodi.
助けあう兄弟は堅固な城のようだ、しかし争いは、やぐらの貫の木のようだ。
20 Wach mawuok e dho ngʼato ema miyo ngʼato yiengʼ; keyo mar dhoge ema miyo oyiengʼ.
人は自分の言葉の結ぶ実によって、満ち足り、そのくちびるの産物によって自ら飽きる。
21 Lep nigi teko mar ngima kod tho, to jogo mohere biro chamo olembe.
死と生とは舌に支配される、これを愛する者はその実を食べる。
22 Ngʼatno moyudo dhako onwangʼo gima ber kendo oyudo ngʼwono moa kuom Jehova Nyasaye.
妻を得る者は、良き物を得る、かつ主から恵みを与えられる。
23 Ngʼat ma jachan ywak kokwayo ngʼwono, to ngʼat ma jamoko dwoko gi gero.
貧しい者は、あわれみを請い、富める者は、はげしい答をする。
24 Ngʼat man-gi osiepe mangʼeny nyalo chopo e kethruok to nitie osiep moro masiko buti machiegni maloyo owadu.
世には友らしい見せかけの友がある、しかし兄弟よりもたのもしい友もある。