< Ayub 7 >
1 “Donge dhano nigi tich matek e piny? Donge ndalone chalo gi ndalo mag ngʼat mondiki kuom kinde machwok?
地上の人には、激しい労務があるではないか。またその日は雇人の日のようではないか。
2 Mana kaka misumba ma gombo ni seche mag odhiambo ochop piyo, kata ka ngʼama ondiki marito chudo mare gi geno,
奴隷が夕暮を慕うように、雇人がその賃銀を望むように、
3 e kaka an bende osemiya dweche maonge ohala kod otieno mopongʼ gi chandruok.
わたしは、むなしい月を持たせられ、悩みの夜を与えられる。
4 Ka adhi nindo to piny ok runa piyo kendo aparora ni abiro aa malo sa adi? Piny budhona kapok oru, kendo apuodora koni gi koni nyaka okinyi.
わたしは寝るときに言う、『いつ起きるだろうか』と。しかし夜は長く、暁までころびまわる。
5 Denda kute gi adhonde opongʼo, pien denda mbala omako kendo chwer tutu.
わたしの肉はうじと土くれとをまとい、わたしの皮は固まっては、またくずれる。
6 “Ndalo mar ngimana dhiyo mapiyo moloyo masind jachwe usi, kendo orumo piyo maonge geno.
わたしの日は機のひよりも速く、望みをもたずに消え去る。
7 Yaye Nyasaye, parie kaka ngimana en mana muya nono; wengena ok nochak one mor kendo.
記憶せよ、わたしの命は息にすぎないことを。わたしの目は再び幸を見ることがない。
8 Wenge makoro nena sani ok nochak onena kendo, gibiro dwara to ok gininena.
わたしを見る者の目は、かさねてわたしを見ることがなく、あなたがわたしに目を向けられても、わたしはいない。
9 Mana kaka bor polo rumo mi lal nono, e kaka ngʼat miyiko e liel ok duogi. (Sheol )
雲が消えて、なくなるように、陰府に下る者は上がって来ることがない。 (Sheol )
10 Ok nodwogi e ode kendo; kar dakne ok nongʼeye kendo.
彼は再びその家に帰らず、彼の所も、もはや彼を認めない。
11 “Emomiyo ok anyal lingʼ; abiro wacho lit manie chunya, abiro nyiso pek ma an-go e chunya nikech mirima ma an-go.
それゆえ、わたしはわが口をおさえず、わたしの霊のもだえによって語り、わたしの魂の苦しさによって嘆く。
12 An nam, koso an ondiek nam momiyo ogona agengʼa kama?
わたしは海であるのか、龍であるのか、あなたはわたしの上に見張りを置かれる。
13 Ka aparo ni kitandana biro hoya kendo ni piendena mayom biro dwoko chandruokna chien,
『わたしの床はわたしを慰め、わたしの寝床はわが嘆きを軽くする』とわたしが言うとき、
14 to eka pod ibwoga gi lek magalagala kendo imiya luoro gi fweny mayoreyore,
あなたは夢をもってわたしを驚かし、幻をもってわたしを恐れさせられる。
15 momiyo koro daher mondo adera kendo atho, moloyo bedo gi ringruok ma an-goni.
それゆえ、わたしは息の止まることを願い、わが骨よりもむしろ死を選ぶ。
16 Achayo ngimana; ok agomb kata medo bedo mangima. Weya mos; ndalo mag ngimana onge gi tiende.
わたしは命をいとう。わたしは長く生きることを望まない。わたしに構わないでください。わたしの日は息にすぎないのだから。
17 “Yaye Nyasaye, dhano to en angʼo momiyo ikawe ka gima lich kendo isiko ipare ndalo duto,
人は何者なので、あなたはこれを大きなものとし、これにみ心をとめ、
18 koso angʼo momiyo isiko inone okinyi kokinyi kendo iteme sa ka sa?
朝ごとに、これを尋ね、絶え間なく、これを試みられるのか。
19 Yaye Nyasaye, bende diweye ngʼiya, kata kuom thuolo matin kende?
いつまで、あなたはわたしに目を離さず、つばをのむまも、わたしを捨てておかれないのか。
20 Yaye jarang ji-ni, kata bed ni asetimo richo, to en angʼo ma asetimoni? Angʼo momiyo an ema inena? Koso dibed ni asebedoni tingʼ mapek mohingi?
人を監視される者よ、わたしが罪を犯したとて、あなたに何をなしえようか。なにゆえ、わたしをあなたの的とし、わたしをあなたの重荷とされるのか。
21 Angʼo momiyo idagi ngʼwonona kuom ketho maga kendo itamori wena richoga? Nikech koro abiro tho machiegni; ibiro manya, to ok enonwangʼa.”
なにゆえ、わたしのとがをゆるさず、わたしの不義を除かれないのか。わたしはいま土の中に横たわる。あなたがわたしを尋ねられても、わたしはいないでしょう」。