< الأمثال 11 >

الْمِيزَانُ الْمَغْشُوشُ رِجْسٌ لَدَى الرَّبِّ، وَالْمِكْيَالُ الْوَافِي يَحُوزُ رِضَاهُ. ١ 1
Ko e fai kākā ʻi he fakamamafa meʻa ko e fakalielia kia Sihova: ka ʻoku ne leleiʻia ʻi he fakamamafa totonu.
حِينَمَا تُقْبِلُ الْكِبْرِيَاءُ يُقْبِلُ مَعَهَا الْهَوَانُ، أَمَّا الْحِكْمَةُ فَتَأْتِي مَعَ الْمُتَوَاضِعِينَ. ٢ 2
‌ʻOka hoko ʻae fielahi, ʻoku hoko foki mo e mā: ka ʻoku ʻi he angavaivai ʻae poto.
كَمَالُ الْمُسْتَقِيمِينَ يَهْدِيهِمْ، وَاعْوِجَاجُ الْغَادِرِينَ يُدَمِّرُهُمْ. ٣ 3
‌ʻE fakahinohinoʻi ʻae angatonu ʻe heʻenau fai totonu: ka ʻe fakaʻauha ʻae angahala ʻe heʻenau talangataʻa.
لَا يُجْدِي الْغِنَى فِي يَوْمِ قَضَاءِ الرَّبِّ، أَمَّا الْبِرُّ فَيُنَجِّي مِنَ الْمَوْتِ. ٤ 4
‌ʻOku ʻikai ʻaonga ʻae koloa ʻi he ʻaho ʻoe houhau: ka ʻoku fakahaofi mei he mate ʻae māʻoniʻoni.
بِرُّ الْكَامِلِ يُقَوِّمُ طَرِيقَهُ، أَمَّا الشِّرِّيرُ فَيَسْقُطُ فِي حُفْرَةِ شَرِّهِ. ٥ 5
‌ʻE fakatonutonu ʻae hala ʻoe haohaoa ʻi heʻene māʻoniʻoni: ka ʻe hinga ʻae angahala ʻi heʻene angahala ʻaʻana.
بِرُّ الْمُسْتَقِيمِ يُنَجِّيهِ، وَالْغَادِرُونَ يُؤْخَذُونَ بِفُجُورِهِمْ. ٦ 6
‌ʻE fakamoʻui ʻae māʻoniʻoni ʻi heʻenau angatonu: ka ʻe moʻua ʻae angahala ʻi heʻenau kovi ʻanautolu.
إِذَا مَاتَ الشِّرِّيرُ يَفْنَى رَجَاؤُهُ، وَأَمَلُ الأَثَمَةِ يَبِيدُ. ٧ 7
‌ʻOka mate ʻae tangata angahala, ʻe ʻauha ai ʻene ʻamanaki: pea ʻoku ʻauha mo e ʻamanaki ʻoe taʻeangatonu.
الصِّدِّيقُ يَنْجُو مِنَ الضِّيقِ، وَفِي مَكَانِهِ يَحِلُّ الشِّرِّيرُ. ٨ 8
‌ʻOku fakamoʻui ʻae māʻoniʻoni mei he mamahi, pea kuo tongia ia ʻe he tangata angahala.
يُدَمِّرُ الْمُنَافِقُ صَاحِبَهُ بِأَقْوَالِهِ، وَيَنْجُو الصِّدِّيقُ بِالْمَعْرِفَةِ. ٩ 9
‌ʻOku fakamalaʻia ʻe he tangata kākā ʻa hono kāinga ʻaki hono ngutu: ka ko e meʻa ʻi he ʻilo ʻe fakamoʻui ʻae angatonu.
تَتَهَلَّلُ الْمَدِينَةُ لِفَلاحِ الأَبْرَارِ، وَيَشِيعُ هُتَافُ الْبَهْجَةِ لَدَى مَوْتِ الأَشْرَارِ. ١٠ 10
‌ʻOku fiefia ʻae kolo ʻi he monūʻia ʻae māʻoniʻoni: pea ʻi he mate ʻae angahala ʻoku ai ʻae mavava.
بِبَرَكَةِ الْمُسْتَقِيمِينَ تَتَعَظَّمُ الْمَدِينَةُ، وَتُهْدَمُ بِسَبَبِ أَقْوَالِ الأَشْرَارِ. ١١ 11
‌ʻOku hakeakiʻi ʻae kolo ʻi he tāpuaki ʻoe angatonu: ka ʻoku holoki hifo ia ʻe he ngutu ʻoe angahala.
مَنْ يَحْتَقِرُ جَارَهُ يَفْتَقِرُ إِلَى الإِدْرَاكِ السَّلِيمِ، وَذُو الْفِطْنَةِ يَعْتَصِمُ بِالصَّمْتِ. ١٢ 12
Ko ia ʻoku masiva poto ʻoku ne fehiʻa ki hono kaungāʻapi: ka ʻoku fakalongo pē ʻae tangata poto.
الْوَاشِي يُفْشِي السِّرَّ، وَالأَمِينُ النَّفْسِ يَكْتُمُهُ. ١٣ 13
‌ʻOku fakahā ʻae ngaahi tala fufū ʻe ia ʻoku fakalanga lau: ka ko ia ʻoku loto totonu ʻoku ne ʻufiʻufi ʻae meʻa.
يَسْقُطُ الشَّعْبُ حَيْثُ تَنْعَدِمُ الْهِدَايَةُ، وَبِكَثْرَةِ الْمُشِيرِينَ يَتَحَقَّقُ الْخَلاصُ. ١٤ 14
‌ʻI he ʻikai ha faʻa fakakaukau ʻoku hinga ʻae kakai: ka ʻoku ai ʻae maluʻi ʻi he fakakaukau ʻae toko lahi.
مَنْ يَضْمَنُ الْغَرِيبَ يَتَعَرَّضُ لأَشَدِّ الأَذَى، وَمَنْ يَمْقُتُ الضَّامِنِينَ بِصَفْقِ الأَيْدِي يَطْمَئِنُّ. ١٥ 15
Ko ia ʻoku ne tongia ha taha foʻou ʻe mamahi ai ia: pea ko ia ʻoku fehiʻa ke fai ʻae fetongi ʻe tuʻutuʻumālie ia.
الْمَرْأَةُ الرَّقِيقَةُ الْقَلْبِ تَحْظَى بِالْكَرَامَةِ، وَالْعُنَفَاءُ لَا يَحْصُلُونَ إِلّا عَلَى الْغِنَى. ١٦ 16
‌ʻOku maʻu ʻi he fefine angalelei ʻae ongoongolelei: pea ʻoku maʻu pe ki he kakai mālohi ʻenau koloa.
الرَّحِيمُ يُحْسِنُ إِلَى نَفْسِهِ، وَالْقَاسِي يُؤْذِي ذَاتَهُ. ١٧ 17
‌ʻOku fai lelei ʻe he tangata angaʻofa ki hono laumālie ʻoʻona: ka ko ia ʻoka anga fakamālohi ʻoku ne fakamamahiʻi hono kakano ʻoʻona.
الشِّرِّيرُ يَكْسَبُ أُجْرَةَ غِشٍّ زَائِلَةً، أَمَّا زَارِعُ الْبِرِّ فَلَهُ ثَوَابٌ أَكِيدٌ دَائِمٌ. ١٨ 18
‌ʻOku fai ʻe he angahala ʻae ngāue fakakākaaʻi: ka ʻe maʻu ʻae totongi moʻoni ʻe ia ʻoku tūtuuʻi ʻae māʻoniʻoni.
الْمُتَشَبِّثُ بِالْبِرِّ يَحْيَا، وَمَنْ يَتْبَعُ الشَّرَّ يَمُوتُ. ١٩ 19
‌ʻO hangē ʻoku fakatau ʻae māʻoniʻoni ki he moʻui: ʻoku pehē, ko ia ʻoku tulituli pau ki he kovi ʻoku ne fai ia ke ne mate ai ia.
ذَوُو الْقُلُوبِ الْمُعْوَجَّةِ رِجْسٌ لَدَى الرَّبِّ، وَبِذَوِي السِّيرَةِ الْمُسْتَقِيمَةِ مَرْضَاتُهُ. ٢٠ 20
Ko kinautolu ʻoku loto pikopiko ʻoku fakalielia kia Sihova: ka ʻoku fiemālie ia ʻiate kinautolu ʻoku totonu honau hala.
الشِّرِّيرُ لَا يُفْلِتُ حَتْماً مِنَ الْعِقَابِ، أَمَّا ذُرِّيَّةُ الصِّدِّيقِينَ فَتَنْجُو. ٢١ 21
Neongo ʻae fepukeaki ʻae nima ʻoe kakai angahala ʻe ʻikai taʻetautea ʻakinautolu: ka ʻe fakamoʻui ʻae hako ʻoe māʻoniʻoni.
الْمَرْأَةُ الْجَمِيلَةُ الْمُجَرَّدَةُ مِنَ الْحِكْمَةِ كَخِزَامَةٍ مِنْ ذَهَبٍ فِي أَنْفِ خِنْزِيرَةٍ. ٢٢ 22
‌ʻO hangē ko e mama koula ʻi he ihu ʻoe puaka, ʻoku pehē ʻae fefine hoihoifua ʻoku ʻikai ke anga fakapotopoto.
بُغْيَةُ الصِّدِّيقِينَ الْخَيْرُ فَقَطْ، أَمَّا تَوَقُّعَاتُ الشِّرِّيرِ فَهِيَ فِي الْغَضَبِ. ٢٣ 23
‌ʻOku lelei maʻu pe ʻae holi ʻae kakai māʻoniʻoni: ka ko e houhau ʻoku ʻamanaki ki ai ʻae angahala.
قَدْ يَسْخُو الْمَرْءُ بِمَا عِنْدَهُ فَيَزْدَادُ غِنىً وَيَبْخَلُ آخَرُ بِمَا عَلَيْهِ أَنْ يَسْخُوَ بِهِ فَيَفْتَقِرُ. ٢٤ 24
‌ʻOku ai ʻaia ʻoku faʻa foaki, kae maʻu ai ʻo lahi: pea ʻoku ai ʻoku taʻofi ʻi he meʻa ʻoku totonu ke fai, ka ʻoku tupu ai ʻa ʻene masiva.
النَّفْسُ السَّخِيَّةُ تَزْدَادُ ثَرَاءً، وَالْمُرْوِي يُرْوَى أَيْضاً. ٢٥ 25
‌ʻE fakamaʻumeʻaʻi ʻae loto ʻoku faʻa ʻofa: pea ko ia ʻoku faʻa fakaviviku ʻe fakaviviku ia foki.
يَلْعَنُ الشَّعْبُ مُحْتَكِرَ الْحِنْطَةِ، وَتَحُلُّ الْبَرَكَةُ عَلَى رَأْسِ مَنْ يَبِيعُهَا. ٢٦ 26
‌ʻE fakamalaʻia ia ʻe he kakai ʻaia ʻoku taʻofi ʻae meʻakai: ka ʻe hilifaki ʻae monūʻia ki hono ʻulu ʻaia ʻoku faʻa fakatau ia.
مَنْ يَسْعَى فِي الْخَيْرِ، يَلْتَمِسُ الرِّضَى، وَمَنْ يَنْشُدُ الشَّرَّ يُقْبِلُ إِلَيْهِ. ٢٧ 27
‌ʻOku maʻu ʻae ongoongolelei ʻe ia ʻoku kumi fakamātoato ki he lelei: ka ko ia ʻoku kumi ki he kovi, ʻe hoko mai pe ia kiate ia.
مَنْ يَتَّكِلُ عَلَى غِنَاهُ يَسْقُطُ، أَمَّا الصِّدِّيقُونَ فَيَزْهُونَ كَأَوْرَاقِ الشَّجَرِ الْخَضْرَاءِ. ٢٨ 28
‌ʻE hinga ia ʻaia ʻoku falala ki heʻene koloa: ka ʻe tupu ʻae māʻoniʻoni ʻo hangē ko e vaʻa.
مَنْ يُكَدِّرُ حَيَاةَ أَهْلِ بَيْتِهِ يَرِثُ الرِّيحَ، وَيُصْبِحُ الأَحْمَقُ خَادِماً لِلْحَكِيمِ. ٢٩ 29
Ko ia ʻoku faʻa fakafiuʻi ʻa hono fale ʻoʻona, ʻe maʻu pe ʻe ia ʻae matangi: pea ʻe hoko ʻae vale ko e tamaioʻeiki kiate ia ʻoku poto hono loto.
ثَمَرُ الصِّدِّيقِ شَجَرَةُ حَيَاةٍ، وَرَابِحُ النُّفُوسِ حَكِيمٌ. ٣٠ 30
Ko e fua ʻoe māʻoniʻoni ʻoku hangē ko e ʻakau ʻoe moʻui; pea ko ia ʻoku lavaʻi ʻae ngaahi laumālie ʻoku poto ia.
إِنْ كَانَ الصِّدِّيقُ يُجَازَى عَلَى الأَرْضِ، فَكَمْ بِالْحَرِيِّ يَكُونُ جَزَاءُ الشِّرِّيرِ وَالْخَاطِئِ. ٣١ 31
Vakai, ʻe maʻu totongi ʻae māʻoniʻoni ʻi he māmani: ka ʻe lahi hake ʻene maʻu totongi ʻe he angakovi mo e angahala.

< الأمثال 11 >